oPeniazoch.sk, Redakcia
Bude ekonomika eurozóny pokračovať v stagnácii, blížime sa už k inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky a akým smerom sa bude uberať jej menová politika? Aj na tieto otázky sa v najnovšej analýze pozreli analytici Slovenskej sporiteľne.
Európsky menový blok aj v treťom štvrťroku tohto roka zaznamenal stagnáciu ekonomického výkonu – a to najmä vplyvom Nemecka, ale aj iných väčších krajín ako Francúzsko či Taliansko. V eurozóne ostáva pod tlakom spotreba domácností kvôli poklesu reálnych miezd, ale aj investičná aktivita v dôsledku spomalenia aktivity a vyššej ceny zdrojov. Pozitívnou správou je však podľa analytikov vývoj inflácie, ktorá výrazne vyklesáva a medziročne sa v októbri dostala pod tri percentá.
„Silné výsledky však stále zaznamenáva aj trh práce. Ďalší nárast sadzieb ECB sa tak stáva menej pravdepodobný, avšak rast miezd a novoročné preceňovanie môžu znižovanie sadzieb posunúť do polovice budúceho roka,“ upozorňujú analytici Slovenskej sporiteľne.
Ekonomika eurozóny v treťom štvrťroku zaznamenala medzikvartálny jemný pokles na úrovni – 0,1 percenta, už niekoľko štvrťrokov sa tak potáca okolo nuly. Skôr než o raste či poklese je tak namieste hovoriť o stagnácii ekonomického výkonu menového bloku. Výsledok všetkých väčších hráčov eurozóny – či už hovoríme o Francúzsku, Nemecku či Taliansku – sa potáca okolo nuly. Spomedzi nich za väčšiu pozornosť stojí Španielsko, ktoré dosahuje rast o niečo vzdialenejší nule, a to na úrovni 0,3 percenta pri porovnaní kvartálov.
„Hoci detailnú štruktúru ekonomického výkonu jednotlivých štátov nateraz nepoznáme, môžeme predpokladať pokračovanie trendu obmedzenej spotreby domácností, ako aj nižších investícií, a to najmä v súkromnej sfére. Ide teda predovšetkým o dopad zvýšenej inflácie a sprísnenej menovej politiky, ktorou sa centrálna banka snaží „skrotiť“ prvý spomínaný faktor,“ dodávaj analytici.
Pod tlak sa dostávajú aj služby
Očakávania o ďalšom výkone eurozóny naznačujú pokračovanie súčasného trendu. Index nákupných manažérov (tzv. PMI) ostáva pod hranicou 50 bodov, ktorá znamená oslabovanie aktivity v ekonomike. Výraznejšie trpí priemysel, pod tlak sa však tretí mesiac v rade dostávajú aj služby. Medziročný rast by tak v tomto roku mohol dosiahnuť iba 0,5 percenta. Oživenie aktivity v eurozóne sa očakáva v roku 2024, očakávaný medziročný rast však stále neohuruje.
Pozitívnym signálom do ďalšieho obdobia tiež je výraznejšie spomalenie inflácie, ktorá medziročne poklesla tesne pod tri percentá. Trend je tak pozitívny a smeruje k inflačnému cieľu centrálnej banky, dôležité je však podľa analytikov dodať, že hlavným poháňačom sú nižšie ceny energií (medziročne až o 11 percent). Jadrová inflácia (bez cien potravín, energií, alkoholu či tabaku) sa tak stále drží na vyššej úrovni (v októbri 4,2 percenta medziročne).
Úroveň jadrovej inflácie je dôležitá pre centrálnu banku, keďže lepšie zachytáva inflačné tlaky zakorenené v ekonomike, prichádzajúce napríklad, a najmä, z rastu miezd. Tento je do veľkej miery ovplyvnený aj samotným stavom trhu práce, ktorý veľmi dobre odoláva náročným ekonomickým podmienkam. Miera nezamestnanosti v eurozóne sa v septembri jemne odrazila smerom nahor, keď dosiahla 6,5 percenta – stále však iba tesne nad historickým minimom.
Kedy by mohol prísť pokles úrokových sadzieb?
Viaceré centrálne banky (veľmi explicitne o tom hovorila po svojom zasadnutí Česká národná banka) vyčkávajú aj kvôli výsledkom vyjednávania o raste miezd vo firmách v prostredí nízkej nezamestnanosti. Vyhliadky z konjukturálneho prieskumu zároveň ukazujú, že k žiadnemu rapídnemu nárastu počtu nezamestnaných by ani nemalo dôjsť.
Pocítili ste zvyšovanie sadzieb centrálnej banky vo vašom rodinnom rozpočte napríklad vo zvýšení splátok úverov?
Pozorujeme tak podľa analytikov početné signály, že sadzby centrálnej banky už dosiahli svoj vrchol a ich ďalšie zvyšovanie sa stáva čoraz menej pravdepodobné – v prípade, ak nepríde k zásadným zmenám okolností. Budúcoročné tlaky prichádzajúce z miezd kvôli napätému trhu práce a z tradičného novoročného preceňovania ešte môžu zamiešať kartami, preto nateraz analytici neočakávajú skoré znižovanie sadzieb.
„Očakávania o ich prvom poklese približne v polovici budúceho roka sa za aktuálnych okolností zdajú byť realistickým scenárom,“ dodávajú analytici Slovenskej sporiteľne.
