oPeniazoch.sk, Redakcia
Inflácia v eurozóne vykazuje začiatkom tohto roka prvé náznaky oslabovania. To by bolo pozitívnou správou tak pre spotrebiteľov, ako aj pre ekonomiku a v neposlednom rade aj pre Európsku centrálnu banku (ECB), ktorej cieľom je stlačiť rast cien späť k jej dlhodobému 2-percentnému cieľu. Existujú signály, že by sa jej to mohlo podariť. Za predpokladu, že nenastanú ďalšie nečakané skutočnosti.
Ako vo svojej analýze na webe The Conversation uvádza Gregory Gadzinski z Medzinárodnej univerzity v Monaku, ďalšie spomalovanie inflácie by mohol naznačovať súčasný pokles cien kľúčových surovín. Aj tento faktor stojí za spomaľovaním rastu cien z úvodu tohto roka, keď sa z októbrového vrcholu na úrovni 10,6 % inflácia v eurozóne znížila na januárových 8,5 %.
Náklady na potraviny, život a energiu totiž tvoria viac ako tretinu harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, ktorým sa inflácia v eurozóne meria. Ak by pozitívny vývoj na komoditných trhoch pokračoval, bol by to aj pozitívny impulz do ďalších mesiacov.
Pozitívne inflačné očakávania
Predpovediam postupného spomaľovania rastu cien nahrávajú aj inflačné očakávania, ktoré centrálne banky taktiež pozorne sledujú. Hoci sa to môže zdať ako nedôležité, práve tieto očakávania sú totiž skutočne jedným z hlavných motorov aktuálneho rastu cien.
Podľa poslednej správy Európskej centrálnej banky aktuálne spotrebitelia v eurozóne predpokladajú tohtoročnú infláciu na úrovni 5 %, strednodobé inflačné očakávania majú na úrovni 2,9 %. Podobne infláciu vnímajú aj Európskou centrálnou bankou oslovení analytici, ktorí aktuálne prognózujú infláciu v tomto roku na úrovni 5,9 % a v strednodobejšom pohľade očakávajú rast cien na úrovni 2,7 %.
V kombinácii sú tieto dva ukazovatele pozitívnym znakom toho, že strednodobé inflačné očakávania sú v rámci cieľov ECB a že scenár, že by sa inflácia vymkla spod kontroly, je v súčasnosti nepravdepodobná.
Dočkáme sa nepríjemného prekvapenia?
Vyhliadky poklesu inflácie v nasledujúcich mesiacoch však naštrbuje aj aktuálny vývoj. Rast cien totiž vo veľkých krajinách eurozóny výraznejšie zatiaľ nespomaľuje a ukazuje sa, že rekordné sú aj ceny tovarov a služieb očistené o potraviny či energie.
Zaujímaš sa o ekonomiku? Vieš písať? Hľadáme práve teba.
Portál oPeniazoch.sk hľadá posily do svojho tímu. V prípade záujmu podrobnosti nájdeš na tejto webovej stránke.
Nepríjemné prekvapenie môžu na jar priniesť aj sekundárne efekty rastu cien, keď sa napríklad môžu širšie pretavovať do cien v obchodoch rastúce náklady na zásobovanie. Nie je totiž prekvapením, že náklady na logistiku ešte nie sú plne prenesené do konečných cien.
Hrozbou pre postupné zvoľňovanie inflácie môže byť aj vývoj miezd. Ich rast totiž vyvoláva ďalšie inflačné tlaky, čo môže naštartovať inflačnú špirálu. Mzdy sú zatiaľ podľa centrálnej banky pod kontrolou, problémom je však nedostatok pracovnej sily v eurozóne, čo môže na ich rast tlačiť viac a viac.
Rozhodnú kroky centrálnej banky
Kľúčovú úlohu pri krotení inflácie má neprekvapujúco centrálna banka. Cenová stabilita je dokonca základným cieľom fungovania ECB. Jej hlavným nástrojom na dosahovanie tohto cieľa je nastavovanie kľúčových úrokových sadzieb v ekonomike. Podľa Gadzinskeho však existuje konsenzus, že tak ECB, ako aj americký Fed, na začiatku aktuálnej inflačnej vlny jednoducho zaspali a sadzby začali zvyšovať neskoro.
A samozrejme s postupným zvyšovaním sadzieb sa zase zvyšuje na centrálnu banku tlak, aby tak nerobila, lebo škodí ekonomike. Zvyšovanie sadzieb sa pritom v ekonomike prejavuje so značným časovým odstupom roku až dvoch. Prvé zvýšenie sadzieb z júla minulého roka by sa malo naplno začať v ekonomike eurozóny prejavovať až v polovici tohto roka tlmením hospodárskeho rastu.
Dôležité preto bude, ako bude ECB týmto tlakom odolávať. Existujú totiž aj negatívne príklady z minulosti, kedy sa napríklad americký Fed pustil do znižovania sadzieb po spomalení inflácie počas krízy začiatkom 70-tych rokov príliš skoro. Krátkodobé úrokové sadzby na finančných produktoch pritom môžu naznačovať, že Fed by podobne ako ECB mohol sadzby začať znižovať už v tomto roku.
