oPeniazoch.sk, Redakcia
Od konca roka 2019 zasiahli nepriaznivé dopady pandémie, energetickej krízy, vojny na Ukrajine či rekordnej inflácie takmer všetky ekonomiky na svete. Aj napriek všetkým negatívnym udalostiam či hospodárskemu rastu, ktorý je od obdobia pandémie vo väčšine rozvinutých krajín iba malý či dokonca negatívny, sa miera nezamestnanosti v rámci zoskupenia krajín Európskej únie, Spojených štátov amerických či OECD drží na rekordne nízkej úrovni. Prečo je tomu tak?
Potenciálne vysvetlenie možno hľadať v správaní zamestnávateľov z období minulých recesií a ich takpovediac oneskoreným reakciám. V predchádzajúcich obdobiach hospodárskeho poklesu totiž nezamestnanosť začala rásť až po uplynutí určitej doby od začiatku reálneho poklesu ekonomiky. Podľa analýzy VÚB banky sa firmy môžu po určitý čas domnievať a dúfať, že pokles produkcie spoločnosti spojený s horšou výkonnosťou národného hospodárstva je iba dočasný a firmu nedostane do hlbších finančných problémov.
K prepúšťaniu svojich zamestnancov sa tak odhodlajú až s určitým časovým odstupom. Toto vysvetlenie však samo o sebe dostačujúce nie je, keďže pokles ekonomického výkonu sa začal s príchodom pandémie a tým pádom sa problémové obdobie vlečie už viac ako 3 roky.
Analýza materskej spoločnosti VÚB banky však počíta aj s iným možným vývojom. Vrchol negatívnych vplyvov, a teda aj najväčší nárast nezamestnanosti, môže v eurozóne prísť až 17 mesiacov po vrchole cyklu zvyšovania úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou. Keďže pravdepodobne posledné zvyšovanie prišlo v septembri 2023, najsilnejšieho nepriaznivého účinku by sme sa mohli dočkať až na začiatku roku 2025.
Dobieha nás starnutie obyvateľstva?
Alternatívnym ale zároveň možno aj podporným vysvetlením, je stále väčšia podobnosť európskeho pracovného trhu tomu japonskému, informoval ešte v marci minulého roka portál Economist. Spoločnosti sa totiž, či už počas pandémie alebo iných vyššie spomínaných náročných období, zdráhajú prepúšťať zamestnancov z dôvodu starnutia populácie. Spôsobuje im to totiž veľmi náročné ale aj nákladné opätovné hľadanie kvalifikovanej pracovnej sily.
Súčasne však boli spoločnosti podporované vládnou pomocou a tak sa prepúšťanie môže oneskoriť ešte o niečo viac. Naopak z aktívneho pracovného života do dôchodku, invalidity či jednoducho neaktivity, odchádza čoraz viac zamestnancov a častokrát aj ľudí v preddôchodkovom veku. Aj preto zostáva na trhu práce mnoho neosadených pracovných pozícií.
Bude podľa vás nezamestnanosť v nasledujúcich mesiacoch opäť výraznejšie stúpať?
Situácia na európskom pracovnom trhu tak čoraz nápadnejšie pripomína dianie v Japonsku, ktoré je starnutím obyvateľstva dlhodobo známe. Za posledné tri desaťročia sa aj napriek viacerým obdobiam recesie miera nezamestnanosti v krajine ďalekého východu pohybovala nahor či nadol maximálne o 3,5 percentuálneho bodu. V rozvinutých vyspelých krajinách to bolo za toto obdobie v priemere až 9,5 percentuálneho dobu. Menšia fluktuácia zamestnancov je síce pozitívna pre stabilitu jednotlivých firiem, no prináša so sebou aj skryté úskalia, ako napríklad menšiu dynamiku zmien či pomalšie zavádzanie inovácií.
Aj v USA je trh práce stabilný
„Prvé znaky ochladzovania trhov práce už badať, dopyt po nových zamestnancoch je však stále veľmi silný, aj v porovnaní s predpandemickým obdobím. Mesačná sezónne očistená zamestnanosť v USA napríklad v septembri ešte rástla veľmi rýchlo, keď bez zamestnanosti v poľnohospodárstve ekonomika pridala po revízii až 297-tisíc pracovných miest a aj s októbrovým poklesom na 150-tisíc stále prekonáva obdobie rokov 2017 až 2019,“ píše sa v správe VÚB banky.
Nad úrovňou spred pandémie je aj počet voľných pracovných miest voči počtu nezamestnaných. Aj preto zostáva vysoko mediánový rast miezd, ktorý sa medziročne ustálil na 5,5 percenta. Výraznejšie ochladenie dopytu po zamestnancoch a teda zvýšenie nezamestnanosti nás tak pravdepodobne iba čaká. Prísť by mohlo až keď sa nárast úrokových sadzieb naplno prejaví na poklese dopytu v ekonomike.
Veľmi dobrá stabilita amerického trhu práce bola podporená najmä dobrou spotrebiteľskou náladou, vďaka ktorej prúdilo do ekonomiky dostatočné množstvo peňazí. Aj vďaka tomu však jadrová inflácia poklesla v septembri na stále vysokú hodnotu 4,1 percenta, čo bude pri rozhodovaní o monetárnej politike veľmi pozorne sledovať Federálny rezervný systém.
Nezamestnanosť bola v rámci EÚ rekordne nízka
Takmer zhodný vývoj ako v USA môžeme pozorovať aj v Európe. V rámci úniového spoločenstva bola miera nezamestnanosti napríklad v septembri dokonca o 0,1 percentuálneho bodu nižšia (5,9 percenta) ako je rekordné minimum, ktoré sa podarilo dosiahnuť počas tohto roka. Rekordne nízka miera nezamestnanosti bola zaznamenaná aj čo sa týka mladých vo veku do 25 rokov.
Stále nadpriemerná situácia aj na slovenskom trhu práce sa pomaly mení, keďže miera nezamestnanosti evidovaná na úradoch práce v posledných mesiacoch stagnuje. Po sezónnej úprave sa evidovaná nezamestnanosť v júli a v auguste mierne navýšila a v posledných mesiacoch sa drží stabilne pri úrovni 5,2 percenta, respektíve 6,2 percenta medzi všetkým uchádzačmi. Hoci už výraznejšie neklesala, faktom je, že do rekordných miním z roka 2019 už zostávajú iba desatiny percentuálneho bodu.
"Tento trend podľa nášho názoru môže pokračovať a v budúcom roku sa dokonca zvýrazniť spolu s vrcholom vplyvu zvyšovania úrokových sadzieb, ako aj bázickým efektom dočerpávania eurofondov z programového obdobia rokov 2014 až 2020. Miera nezamestnanosti by tak mohla mierne narásť, avšak keďže recesiu v strednom scenári neočakávame, nebude to ani zďaleka také zvýšenie podielu ľudí bez práce, ako počas pandémie," myslia si analytici VÚB banky.
Ľudí v produktívnom veku je čoraz menej
Miera nezamestnanosti však nemusí naplno odrážať situáciu na slovenskom trhu práce, keďže už viac ako dekádu Slovensko bojuje s pomerne výrazným poklesom počtu produktívnych obyvateľov, čo potvrdzujú aj dáta zo Sociálnej poisťovne, v ktorej počet poistných zmlúv poklesol. Zamestnanosť tak podľa týchto údajov klesá a s najväčšou pravdepodobnosťou sa nedá očakávať žiadny zvrat tohto trendu.
Podľa ústredia práce, ktoré má aktuálne v evidencii 3,65 milióna ľudí v produktívnom veku, sa od konca januára 2023 po koniec septembra znížil tento počet o 16 337 osôb. To by v prepočte na ročné tempo predstavovalo pokles o 0,7 percenta. Dáta Eurostatu napriek tomu ukazujú, že počet ľudí v produktívnom veku na Slovensku v roku 2023 o niečo stúpol, keďže pravdepodobne započítavajú aj utečencov z Ukrajiny. Európsky štatistický úrad však zároveň prognózuje, že v nasledujúcich rokoch by sa počet ľudí vo veku 20 až 64 rokov mal znižovať ročne o 25 až 30-tisíc ľudí, čo sa rovná tempu 0,8 až 0,9 percenta ročne.
"Toto 'vyľudňovanie' práceschopnej populácie bude znamenať pretrvávanie problémov firiem s nachádzaním nových pracovných síl, pretrvávanie potrieb rekvalifikácie existujúcich nezamestnaných, ktorí nemajú požadované zručnosti, ako aj dopytu po zamestnávaní stále väčšieho počtu cudzincov. Náklady na pracovné sily tak teoreticky môžu po čase znovu rásť rýchlejšie, ako produktivita práce, čo by ešte viac prehĺbilo problémy s investičnou konkurencieschopnosťou Slovenska," uzatvára správa VÚB banky.
