oPeniazoch.sk, Redakcia
Hoci podľa oficiálnych údajov ruských úradov inflácia v krajine dosiahla koncom vlaňajška len niečo vyše 7 percent a týmto skvelým výsledkom sa rád pochváli aj samotný Vladimir Putin, skutočnosť je pre samotných Rusov zrejme omnoho trpkejšia. Dáta z miliónov dennodenných nákupov ruských občanov ukazujú rapídne zdražovanie tovarov dennej spotreby.
Štatistický úrad Rosstat vypočítal medziročný rast cien v Rusku na konci minulého roka na úrovni 7,4 percenta. Mnohí odborníci však dáta Rosstatu spochybňujú a vzhľadom aj na skúsenosti samotných Rusov z obchodov ich považujú za výrazne podhodnotené. Zatiaľ čo sa totiž Vladimir Putin chváli nižšou infláciou ako v Európe, tovar, ktorý spotrebitelia nakupujú v obchodoch každý deň, zdražuje dvojciferným tempom, pripomína web themoscowtimes.ru.
Lepší obraz o tom, ako sa ceny tovarov dennej potreby na pultoch obchodov vyvíjajú, totiž dáva moskovský výskumný inštitút Romir. Ten na pravidelnej báze skúma nákupy tisícok Rusov a zozbieral údaje o cenách až z 15 miliónov nákupov po celej krajine. Na základe toho vypočítava index, ktorý ukazuje vývoj cenovej hladiny tovarov dennej spotreby, vrátane potravín, nápojov, čistiacich prostriedkov, výrobkov osobnej starostlivosti, kozmetiky, liekov a odevov. Ak si údaje z indexu medziročne porovnáte, dostanete rast cien. A tieto čísla už tak ružovo pre Rusov nevyzerajú.
Trojnásobne vysoká inflácia?
Skutočná inflácia pri spotrebnom koši bežných Rusov totiž na konci minulého roka podľa údajov Romiru dosiahla až cez 23 percent, teda zhruba trikrát viac oproti spomínaným oficiálnym údajom Rosstatu na úrovni 7,4 percenta. Od začiatku vojny pritom ceny tovarov dennej spotreby stúpli v Rusku až o 56,9 percenta, kým oficiálne údaje hovoria o zdražovaní o 20 percent. Napokon, za roky 2019 až 2023 ceny v obchodoch pre Rusov stúpli o 103 percent, v porovnaní s oficiálnymi údajmi, ktoré hovoria o raste na úrovni 41 percent.
Romir je pritom renomovanou inštitúciou. Ide o prvú profesionálnu výskumnú spoločnosť vo vtedajšom Sovietskom zväze, ktorá vznikla ešte v roku 1987 a v súčasnosti je členom medzinárodného združenia výskumných agentúr Esomar.
Jeho panel zjednotených údajov, z ktorého vychádzajú aj uvedené údaje o vývoji cenovej hladiny v Rusku, je založený na reprezentatívnych dátach o spotrebe 40-tisíc Rusov, 15-tisíc domácností v 240 mestách a obciach po celej krajine. Účastníci panelu skenujú QR kódy účteniek a zaznamenávajú elektronické účtenky pre všetky zakúpené tovary a služby. Výsledky online skenovania sa odosielajú do databázy panelov.
Ruská vláda prikladá do ohňa
„Biliónové rozpočtové výdavky na armádu, prudký pokles exportných príjmov a devalvácia rubľa naďalej roztáčajú inflačnú špirálu v ruskej ekonomike,“ komentuje zverejnené údaje themoscowtimes.ru. Boj ruských úradov s prudkým rastom cien pritom zďaleka nekončí. Aby centrálna banka hasila infláciu pred tohtoročnými prezidentskými voľbami, prudko zvýšila kľúčovú sadzbu, zaviazala veľkých exportérov podporovať výmenný kurz rubľa a vláda nariadila obchodným reťazcom, aby obmedzili prirážky na základné potraviny.
Ako však dodáva themoscowtimes.com, potravinové oddelenia supermarketov napriek všetkým týmto opatreniam naďalej tlačia ceny v Rusku výrazne nahor. K rekordnému rastu cien vajec o viac ako 60 percent sa totiž pridalo zdražovanie paradajok o 52 percent či banánov o 46 percent. Výrazne zdražujú aj ďalšie potraviny, ako kapusta, kuracie mäso či jablká.
Podarí sa ruským úradom zabrániť ďalšiemu rýchlemu rastu cien v krajine?
Problémom pre ruskú vládu však je, že okrem boja s rastúcimi cenami musí obrovskú energiu, a hlavne peniaze, smerovať na financovanie vojny a potláčanie verejnej nepokojnosti. Na dosiahnutie týchto cieľov je totiž potrebné zvyšovať výdavky, čo podľa bývalej zamestnankyne ruskej centrálnej banky a aktuálne spolupracovníčky Centra pre ruské a euroázijské štúdiá Carnegie v Berlíne Alexandry Prokopenko vedie opätovne k rastúcej inflácii. Ruských úradníkov tak prirovnala k hasičom, ktorí behajú s vedrom vody od jedného malého požiaru k druhému, pretože nie sú schopní odstrániť základnú príčinu inflácie.
Inak by to nemalo byť ani v roku 2024. Ruský rozpočet totiž počíta s ďalším navyšovaním výdavkov o 20 percent, pričom vojenské výdavky majú stúpnuť dokonca až o takmer 70 percent. Ich podiel má dosiahnuť rekordnú úroveň od čias Sovietskeho zväzu, teda takmer tretinu všetkých rozpočtových výdavkov. „To znamená, že inflačný tlak bude pravdepodobne pretrvávať a centrálna banka bude musieť držať kľúčovú sadzbu dlho vysoko,“ varuje hlavná ekonómka Alfa Bank Natalia Orlová.
