Za objavom ropy na území Československa stál náhodný výbuch plynu

Na prvé ložisko ropy na území neskoršieho Československa v Gbeloch v okrese Skalica sa prišlo 10. januára 1914 pri prieskume, ktorý vyvolal výbuch plynu, ktorý miestny zlepšovateľ Ján Medlen používal na vykurovanie svojho domčeka. Následné odborné skúmanie najprv potvrdilo v mieste ložiska plynu a ďalšie vrty priniesli prekvapujúci výsledok, objav veľmi kvalitnej ropy. Bolo to prvýkrát, čo sa ropa preukázala na území takzvanej viedenskej panvy, kde sa táto surovina ťaží dodnes.

Medlen vzbudzoval pozornosť svojich susedov rôznymi vynálezmi už pred výbuchom, ktorý mu začiatkom roku 1913 úplne zničil hospodárstvo. Pokúšal sa napríklad zostrojiť perpetum mobile a asi najviac šokoval susedov tým, že predal zdedené pozemky a vymenil ich za močiarovitú pôdu za obcou. Pri budovaní melioračnej priekopy objavil plyn, ktorý zhromažďoval v zbernej šachte a jednoduchým potrubím z tehál ho viedol do svojho domu. Jednoduché zariadenie sa síce snažil utesniť a zabezpečil tiež odvetranie, výbuchu nahromadeného plynu napriek tomu nezabránil.

Tradícia ťažby ropy na území bývalého Československa je však ešte staršia a siaha až do polovice 19. storočia, keď sa na severozápadnom Slovensku ropa na viacerých miestach dobýjala z ručne kopaných, niekoľko metrov hlbokých jám. Vo svojej surovej podobe slúžila napríklad lekárnikom alebo remeselníkom, ktorí ropu používali ako mazadlo a impregnačný prostriedok na kože. Priemyselnú ťažbu však priniesol až objav ropy v Gbeloch.

V Čechách a na Morave siaha začiatok ropného priemyslu už do roku 1899, kedy vznikol prvý historicky doložený vrt v Bohuslaviciach, ktoré sú dnes súčasťou Kyjova. Vrt realizoval majiteľ cukrovaru v Starom Meste Julius May, ťažba ale čoskoro zanikla. Prvé komerčné ložisko ropy potom bolo objavené v roku 1919 v priestore vysušeného rybníka Nesyt a v tejto prvej ťažobnej lokalite ťažba trvala až do 60. rokov minulého storočia. Následne bola zaregistrovaná ťažba ropy Moravskou ťažobnou spoločnosťou.

Slovenská aj česká ropa je síce vysoko kvalitná, ale prevažná väčšina tejto suroviny sa dováža

Počas druhej svetovej vojny sa oblasť stala strategicky významnou pre nacistické Nemecko a po vojne boli všetky ropné rafinérie a vrty znárodnené a vznikli Československé naftové závody (ČNZ) so sídlom v Hodoníne. Po vzniku federácie v roku 1969 sa podnik rozdelil na Moravské naftové bane a Slovenské naftové bane. Česká aj slovenská ropa je síce vysoko kvalitná, jej ročná ťažba však pokrýva pár percent spotreby a prevažná väčšina suroviny sa dováža.

Viac o téme: Československo , plyn , ropa , ropné ložiská , výbuch

Súvisiace články

Aktuálne správy