oPeniazoch.sk, ČTK
Nemecko v sobotu minútu pred polnocou odpojilo od siete svoju poslednú jadrovú elektráreň a prestalo tak po viac ako 60 rokoch vyrábať energiu z jadra. Informuje o tom agentúra DPA. Bavorský premiér Markus Söder ale denníku Bild am Sonntag povedal, že jeho spolková krajina by v prevádzke jadrových elektrární rada pokračovala na vlastnú zodpovednosť.
Posledné jadrové elektrárne v Nemecku mali pôvodne ukončiť prevádzku už na konci minulého roka, ale kvôli dopadom invázie ruských vojsk na Ukrajinu a následnému zhoršeniu energetickej krízy sa nemecká vláda rozhodla nechať tri elektrárne v prevádzke ešte cez zimu. Na základe príslušného zákona museli byť definitívne vypnuté v sobotu.
Odstavená bola elektráreň Isar 2 v Bavorsku, Emsland v Dolnom Sasku a Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku, ktorá sa od siete odpojila o 23:59 SELČ.
Prvý jadrový reaktor bol v Nemecku spustený v roku 1961. Posledné tri jadrové elektrárne sa v prvom štvrťroku tohto roka podieľali na výrobe elektriny v Nemecku asi piatimi percentami. V najbližších rokoch chce spolková republika prejsť výlučne na obnoviteľné a ekologické zdroje energie.
Prieskum inštitútu Forsa z tohto týždňa ukázal, že dve tretiny Nemcov podporujú predĺženie životnosti reaktorov alebo pripojenie starých elektrární späť do siete. Iba 28 percent si želalo ich odstavenie.
Bavorský premiér: Je to absolútny nezmysel
Ich pokračovanie by chcel tiež bavorský premiér Söder, podľa ktorého bolo rozhodnutie o odklone od jadra „absolútnym omylom“. Želal by si, aby sa zmenili nemecké zákony tak, aby 13-miliónové Bavorsko mohlo jadrové elektrárne prevádzkovať na svoju zodpovednosť. Kým sa kríza skončí a podarí sa prechod k obnoviteľným zdrojom, je podľa neho potrebné využívať všetky zdroje energie.
Že by na niečo také nemecká vláda, ktorá patrí do iného politického tábora ako Söderova Kresťanskosociálna únia (CSU), pristúpila, je veľmi nepravdepodobné. Aj kabinet kancelára Olafa Scholza však pripúšťa, že v nasledujúcich rokoch bude musieť využívať viac energie z plynu a uhlia, ktoré sú v niektorých ohľadoch výrazne problematickejšie ako jadrová energia.
Podľa projektu Our World in Data spojeného s Oxfordskou univerzitou je jadro zhruba 350-krát bezpečnejšie ako uhlie, pokiaľ ide o počet úmrtí na jednu vyprodukovanú terrawatthodinu energie. Z hľadiska emisií skleníkových plynov je potom podľa webu jadrová energia asi 270-krát čistejšia ako uhoľná.
