oPeniazoch.sk, ČTK
Nemecko v sobotu zo siete odpája posledné tri svoje jadrové elektrárne. Najväčšia európska ekonomika tak uzatvára viac ako 60-ročnú éru získavania energie z jadra. Odporcovia jadrovej elektriny chcú historický míľnik vo viacerých nemeckých mestách osláviť manifestáciami.
Posledný nemecký reaktor má byť vypnutý krátko pred polnocou. Zatiaľ nie je jasné, ktorý z troch zvyšných reaktorov, ktorými sú Isar 2 v Bavorsku, Emsland v Dolnom Sasku a Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku, to bude.
Kým ešte aj v posledných dňoch v Nemecku prebiehala politická debata o konci jadra, prevádzkovatelia jadrových elektrární sa už dlhší čas na sobotu 15. apríla pripravovali a výkon reaktorov postupne znižovali.
Chcú obnoviteľné a ekologické zdroje
Posledné jadrové elektrárne v Nemecku mali pôvodne ukončiť prevádzku už na konci minulého roka, ale kvôli ruskej vojne proti Ukrajine a následnej energetickej kríze sa nemecká vláda rozhodla nechať bežať tri elektrárne ešte cez zimu.
Na základe príslušného zákona musia byť definitívne vypnuté v sobotu. V najbližších rokoch chce Nemecko prejsť výlučne na obnoviteľné a ekologické energetické zdroje.
S následkami výroby jadrovej energie z jadra sa Nemci podľa spolkovej ministerky životného prostredia Steffi Lemkeovej (Zelení) budú potýkať ďalších 30 000 generácií. Jadrové reaktory budú postupne zdemolované, stať by sa tak mohlo v najbližších 15 rokoch. Problémom zostane rádioaktívny odpad, pre ktorý Nemecko zatiaľ hľadá trvalé úložisko.
V cenách to pocítia aj susedia
Ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda varoval, že koniec jadra v Nemecku môže nakoniec zdražieť elektrinu českým odberateľom. Upozornil, že Česká republika z energetického hľadiska predstavuje ‚sedemnástu spolkovú krajinu Nemecka‘, pretože je vysoko integrovaná do nemeckého energetického trhu.
„Ak budú musieť Nemci elektrinu dovážať, značí to, že jej sami nemajú dostatok, čo kvôli previazanosti trhov vyvolá tlak na rast burzových cien elektriny tiež v Česku. Od týchto burzových cien sa potom odvíja cena elektriny pre české domácnosti a firmy,“ uviedol Kovanda.
Posledné tri jadrové elektrárne sa v prvom tohtoročnom štvrťroku podieľali na výrobe elektriny v Nemecku len asi piatimi percentami. Vlani sa jadrová energia podieľala na výrobe elektriny v krajine šiestimi percentami, obnoviteľné zdroje 44 percentami.
Väčšina Nemcov s vypnutím jadra nesúhlasí
Výhrady proti odpojeniu reaktorov v posledných dňoch vyjadrovali hospodárske zväzy. S dlhšou prevádzkou jadrových elektrární by podľa prieskumov súhlasila aj väčšina verejnosti. Taktiež opozícia a vládni liberáli (FDP) žiadali dlhšiu lehotu na trvalé odpojenie jadrových elektrární, navrhovali dva roky. Sociálnodemokratický (SPD) kancelár Olaf Scholz to odmietol.
Prieskum inštitútu Forsa z tohto týždňa ukázal, že dve tretiny Nemcov podporujú predĺženie životnosti reaktorov alebo pripojenie starých elektrární späť do siete. Iba 28 percent podporuje ich odstavenie.
Zástancovia jadrovej energie tvrdia, že Nemecko sa nakoniec bude musieť k jadru vrátiť, ak chce postupne opustiť fosílne palivá a stať sa do roku 2045 vo všetkých odvetviach uhlíkovo neutrálne, pretože veterné a solárne elektrárne nepokryjú dopyt.
Rusko napadlo Ukrajinu vlani vo februári, Európska únia potom v odvete zaviedla sériu protiruských sankcií a prestala odmietať ruské suroviny. Výsledkom bol ďalší prudký rast cien elektriny a plynu na európskom trhu. Ceny sa ale začali citeľne zvyšovať už v roku 2021 v reakcii na energetickú politiku Európskej únie, ktorá podľa časti analytikov tlačí na rýchly odklon od fosílnych palív bez adekvátneho riešenia.
