oPeniazoch.sk, ČTK
15. apríla by mala skončiť prevádzka všetkých troch posledných jadrových reaktorov v Nemecku.
O ukončení výroby elektrickej energie z jadra v Nemecku rozhodla predchádzajúca vláda konzervatívnej kancelárky Angely Merkelovej. Podnetom k tomu bola havária jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime v roku 2011.
Do tohto roka Nemecko produkovalo z jadra 25 percent elektrickej energie a ešte v tom istom roku bolo odstavených osem z celkovo 17 vtedy fungujúcich jadrových elektrární v krajine, ďalších 19 už v tom čase bolo definitívne odstavených.
V Nemecku sú teraz v prevádzke posledné tri jadrové elektrárne, a to Emsland v Dolnom Sasku, Neckarwestheim 2 v Bádensku-württembersku a Isar 2 v Bavorsku. Pôvodne sa počítalo s ich odstavením ku koncu minulého roka, pre energetickú krízu však poslanci na návrh vlády ich chod predĺžili do 15. apríla.
Podiel jadrovej energie na nemeckom mixe zdrojov elektriny sa mnoho rokov pohyboval okolo jednej tretiny. Posledné tri elektrárne dodávali v minulom roku šesť percent energie v krajine. V roku 2021 dodávalo šesť jadrových elektrární vyše 13 percent elektrickej energie.
Do roku 2030 chce krajina získavať 80 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov
Medzičasom sa podiel obnoviteľných zdrojov energie vo výrobnom mixe zvýšil na 46 percent do roku 2022, zatiaľ čo pred desiatimi rokmi to bolo menej ako 25 percent. Pre porovnanie, uhlie sa podieľalo 33 percentami, zemný plyn viac ako 11 percentami. Do roku 2030 chce krajina získavať 80 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Obrat k obnoviteľným zdrojom má však aj svojich kritikov. „Aby Nemecko mohlo vyrovnávať výkyvy výkonu veterných a solárnych parkov, bude elektrinu vyrábanú z jadra potrebovať aj naďalej. Avšak tú dovážanú, nie vyrábanú doma, „povedal napríklad šéf najväčšieho nemeckého energetického koncernu E. On. Leonhard Birnbaum.
Nedôvera narástla po vážnych nehodách jadrových elektrární
Nedôvera voči jadrovej energetike medzi nemeckými politikmi i verejnosťou narástla po vážnych nehodách jadrových elektrární v americkom Three Mile Islande (1979) a v ukrajinskom Černobyle (1986). Vlády Helmuta Kohla preto v 80. rokoch už výstavbu ďalšej jadrovej prevádzky nenavrhla a posledná nemecká jadrová elektráreň v Neckarwestheime bola dokončená v roku 1989.
Otázka ústupu od jadrovej energetiky sa v Nemecku stala aktuálna po nástupe červeno-zelenej koalície v októbri 1998. Zástupcovia vlády a nemeckého energetického priemyslu podpísali v júni 2001 dohodu o postupnom ukončení prevádzky jadrových elektrární, podľa ktorej mal byť posledný reaktor odpojený v roku 2021.
V septembri 2010 sa vládna koalícia kresťanských demokratov (CDU / CSU) a slobodných demokratov (FDP) dohodla na predĺžení životnosti jadrových blokov do roku 2036. V reakcii na haváriu japonskej jadrovej elektrárne Fukušima z marca 2011 sa ale vláda v tom istom roku v máji dohodla na zatvorení všetkých jadrových elektrární v krajine najneskôr do roku 2022.
S tým nesúhlasila trojica prevádzkovateľov – E.ON, RWE a Vattenfall – predovšetkým kvôli rýchlosti zmeny. Nemecká vláda podľa nich porušila ich ústavou garantované práva, a preto sa spoločnosti obrátili na ústavný súd. Ten v decembri 2016 rozhodol, že majú nárok na odškodnenie.
Na základe vládneho plánu z roku 2011 bolo ešte v tom istom roku odstavených osem z celkovo 17 vtedy fungujúcich jadrových elektrární v krajine, ďalších 19 už v tom čase bolo definitívne odstavených. Vtedajšia kancelárka Angela Merkelová uviedla, že krajina sa chce zamerať na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov.
V roku 2015 skončila prevádzka reaktora v bavorskom Grafenrheinfelde, o dva roky neskôr tiež jadrová elektráreň Gundremmingen B a v roku 2019 Philippsburg 2. V roku 2021 ukončili prevádzku jadrové elektrárne Gundremmingen C, Grohnde a Brokdorf.
