Zásadná otázka pre každého človeka, ktorého profesionálny život sa ocitol na križovatke. Či už je to ukončenie vysokej školy, strata zamestnania, alebo frustrácia z nudnej práce, dnes už rozhodnutie "kde pracovať" nie je limitované štátnymi hranicami.
Zásadná otázka pre každého človeka, ktorého profesionálny život sa ocitol na križovatke. Či už je to ukončenie vysokej školy, strata zamestnania, alebo frustrácia z nudnej práce, dnes už rozhodnutie „kde pracovať“ nie je limitované štátnymi hranicami. A vidina vyššieho zárobku čoraz viac vyháňa mladých Slovákov skúšať šťastie v cudzine.
Kto dnes zostáva na Slovensku? Ako absolútne prvá sa ponúka odpoveď: ten, čo neovláda jazyky. Môže to byť pravda, ale nemusí. Mnoho absolventov stredných škôl s minimálnym jazykovým vybavením uteká do Írska či Veľkej Británie dopĺňať regále v supermarketoch za 8 či 9 eur na hodinu. Ďalší umývajú riad v britských puboch za 5 až 6 libier. Veria, že stále zarobia viac, než by dokázali na Slovensku. Touto vierou sme narazili na jadro problému.
Slováci neveria vlastným schopnostiam vo vlastnej krajine. Vidia rodinkárstvo, zmanipulované konkurzy, firmy meškajúce s výplatami, podnikateľov zdierajúcich svojich zamestnancov 12 a viac hodín denne, rastúce životné náklady a ceny nehnuteľností, a preto uprednostnia odchod zo Slovenska. Svojim spôsobom síce strkajú hlavu do piesku, ale na druhej strane je tento prístup úplne pochopiteľný. V našej krajine je totiž človek zarábajúci 1600 eur mesačne vládou označovaný za nadpriemerne b…
Celý článok si môžete prečítať tu »».
