Banky nás nepredajú do otroctva

Spotrebné úvery neboli ničím výnimočným už v starom Babylone. Tamojší žiadatelia o peniaze zašli za predkami dnešných bánk. Tí im kládli napodiv veľmi podobné otázky ako dnes banky: Máte nejaký majetok, istinu?

V starom Babylone však ľudia mohli ako zábezpeku ponúknuť čosi viac ako dnešní potenciálni dlžníci. Mohli ponúknuť seba. Možno práve to bol fakt, prečo trh spotrebných úverov v tých časoch prekvital. Každý bol pre veriteľa kredibilný, pretože pokiaľ by nevládal splácať svoje dlhy, mohol byť predaný do otroctva. Podobne, ako sa dnes napríklad pri založení nehnuteľnosti dostáva predmet ručenia na dražbu, v minulosti na dražbu šiel človek. Deväťdesiat percent otrokov v tom čase skončilo pri stavbe hradieb. Hradby vysoké viac ako 50 metrov, dlhé vyše 18 kilometrov a široké asi osem metrov stavali výlučne otroci. Tí nemali závideniahodné pracovné prostredie: Slnko pálilo celý deň. Kto nevládal, bol zbičovaný a zhodený z hradieb. Večer sa mŕtvoly spod hradieb odvážali. Priemerná životnosť otrokov bola tri roky. Zaujímavosťou je, že dve tretiny otrokov neboli vojnoví zajatci, ale samotní Babylončania, ktorí boli predaní do otroctva.

Ľudia z mesta ich mali každý deň na očiach. Preto sa veľmi ľahko naskytá otázka: Ako mohli Babylončania podstúpiť riziko, že pri nesplácaní dlhu budú predaní do otroctva? Odpoveď je jednoduchá: Človek chce žiť pre súčasnosť a nie pre budúcnosť. Oveľa ľahšie je zrieknutie sa budúceho ako súčasného. Vtedy nefungovalo, aby si človek povedal: Vidím, čo sa mi môže stať, a preto nepristúpim na takéto podmienky. Dnes to funguje o to menej. Jedno je dnes (zatiaľ) isté. A to, že keď sa ľudia dnes zadlžia, určite ich nečaká tvrdá práca pri stavbe mestských hradieb.

Trh spotrebných úverov sa vyvíja a banky prichádzajú každým rokom s novými produktmi a doteraz aj s nižšími poplatkami a úročením dlhu. Medzi kritériami výberu spotrebného úveru sa môže objaviť úrok, poplatky, čas potrebný na vybavenie kreditu, ale aj suma peňazí, ktorú klient nakoniec dostane. Stáva sa totiž, že klientovi ponúknu po splnení všetkých podmienok úver, ale na účet mu príde menej prostriedkov, ako žiadal. Dodatočný úver sa mu už v danej banke pýtať neoplatí. Podmienky na poskytnutie úveru sú verejne dostupné aj na internete. Stane sa, že napriek tomu žiadatelia nedostanú úver, lebo nespĺňajú základné kritériá. „Najčastejším dôvodom na zamietnutie úveru alebo zníženie požadovanej výšky úveru je bonita klienta. Klient mnohokrát vo vstupnom skóringu neudá ďalšie záväzky, ktoré má a ktoré spláca (napr. alimenty, iné pôžičky a pod.). Ďalším dôvodom, napríklad pri hypotékach, môže byť skutočnosť, že výška ohodnotenia nehnuteľnosti nezodpovedá výške úveru,“ hovorí Silvia Nosálová z VÚB. Podobne je to aj v Ľudovej banke: „Najčastejšia príčina neposkytnutia úveru občanom je nesplnenie ratingu stanoveného bankou,“ dopĺňa Jana Lukáčová. Percentuálna úspešnosť klienta pri získavaní úveru je pomerne vysoká. „ČSOB eviduje pri spotrebných úveroch, kreditných kartách a povolenom prečerpaní účtu (kontokorent) vyše 85-percentnú schvalovanosť. Čo sa týka hypotekárnych úverov, schvaľovanosť je vyše 98%. Zvyšné necelé 2 % sú pripady, keď banka príde na to, že niečo z podstatných údajov klienta o bonite či ručení neboli korektné a úver preto neschváli,“ približuje Daniel Jursa, analytik úverových produktov ČSOB.

Objem úverov podľa štatistík Národnej banky Slovenska dosahuje k 1. januáru hodnotu 116,4 mld. Sk. V porovnaní s minul7m rokom znamená 37-percentný nárast. V porovnaní so západnými krajinami sme objemom úverov aj v prepočte k HDP stále pozadu. To, či sa toto porovnanie zmení, záleží iba na samotných klientoch.

Súvisiace články

Aktuálne správy