oPeniazoch.sk, voxeu Foto:SITA/AP
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vo svojom prejave o stave Únie v septembri 2022 vyzvala na zdanenie ziskov energetických spoločností. Upozornila tiež na možnosť cenových stropov na zníženie účtov domácností a firiem za plyn a elektrinu, ktoré v posledných mesiacoch prudko vzrástli. Aký majú na takéto politické reakcie názor ekonómovia?
Univerzita Chicago Booth pozvala v rámci IGM fóra do diskusií popredných európskych a amerických ekonómov, aby vyjadrili svoje názory na to, či by sa neočakávaná daň mohla efektívne zaviesť s príjmami použitými na poskytnutie úľavy chudobnejším domácnostiam, a aký vplyv by mala na stimuly pre spoločnosti a spotrebiteľov. Expertov požiadali, aby sa vyjadrili, či súhlasia alebo nesúhlasia s nasledujúcim vyhlásením, a ak áno, tak nakoľko a s akou mierou dôvery.
- Neočakávaná daň z nadmerných ziskov veľkých ropných a plynárenských spoločností – s príjmami vrátenými domácnostiam – by bola účinným spôsobom, ako poskytnúť priemernej domácnosti v európskych krajinách dočasnú úľavu od rastúcich nákladov na energiu.
- Fiškálne opatrenia, ktoré by stanovili strop spotrebiteľských cien energií, by boli vhodnejšou okamžitou reakciou na zvýšenú infláciu v eurozóne ako zvyšovanie úrokových sadzieb.
Neočakávané zdanenie
Zo 48 európskych expertov sa zúčastnilo tohto prieskumu koncom júna 2022 33. V prvom vyhlásení boli názory rôznorodé. Vážené podľa dôvery každého odborníka v ich odpoveď, 4 % z panelu rozhodne súhlasí, 46 % súhlasí, 33 % si nie je istých, 17 % nesúhlasí a 0 % rozhodne nesúhlasí. Medzi tými, ktorí s prvým vyhlásením súhlasia, je aj niekoľko pozoruhodných upozornení. Charles Wyplosz z Graduate Institute v Ženeve hovorí: „Je to slabá náhrada za úplne zníženú uhlíkovú daň, ale je to lepší prístup k zvyšovaniu príjmov ako všeobecná daň alebo deficit.“
Franklin Allen z Imperial College London komentuje: „Toto prerozdelenie môže mať určitý dlhodobý vplyv na investície, ale zdá sa byť vhodné vzhľadom na súčasnú situáciu v mnohých krajinách.“
Medzi tými, ktorí tvrdia, že si nie sú istí, si niekoľko panelistov všíma, aké výzvy predstavuje implementácia neočakávaných daní. Patrick Honohan z Trinity College v Dubline poznamenáva: „Geopolitické okolnosti by mohli ospravedlniť daň z nadmerného zisku, ale úspešné uvedenie do praxe vo svete s viacerými krajinami je zložité.“ A Nicholas Bloom zo Stanfordu hovorí z vlastnej skúsenosti: „Keďže som bol úradníkom zodpovedným za neočakávanú daň pre ropné firmy v Spojenom kráľovstve v roku 2001, viem, že je to oveľa zložitejšie, ako sa zdá.“
Medzi ďalšie obavy spomenuté odborníkmi, ktorí tvrdia, že sú si neistí, patria obavy vyjadrené Janom Eeckhoutom z Universitat Pompeu Fabra v Barcelone: „Nie som si istý vyberaním daní ad hoc z výsledkov ex post, príkladom nech je Nórsko: 78 % daň zo zisku, vždy.“ Costas Meghir z Yale dodáva: „Nadmerné zisky sa merajú veľmi ťažko a ziskovosť by sa mala merať dlhodobou návratnosťou kapitálu.“ A Christian Leuz z Chicago Booth poznamenáva: „Zavedenie takejto dane je nejasné, ale dôležité. Okrem toho existuje veľa problémov s ústavnosťou a implementáciou tejto dane.“
V tábore tých, ktorí nesúhlasia s tvrdením, je aj Kjetil Storesletten z Univerzity v Osle. „Ľudia investujú, pretože si myslia, že môžu získať výnos. Následné zdanenie porušuje vlastnícke práva a ničí investičné stimuly.“ A Jan Pieter Krahnen z Goethe University Frankfurt uzatvára: „Nečakané zisky v energetickom sektore a úľava pre chudobnejšie domácnosti sú dve rôzne veci, ktoré nesmú byť priamo spájané.“
Zastropovanie spotrebiteľských cien energií
Pokiaľ ide o druhé vyhlásenie predložené európskemu panelu, či by bolo stanovenie stropu spotrebiteľských cien energií vhodnejšou okamžitou reakciou na zvýšenú infláciu ako zvyšovanie úrokových sadzieb, väčšina panelistov tvrdí, že s takýmto vyjadrením nesúhlasí. Vážené podľa dôvery jednotlivých expertov v ich odpoveď, 4 % panelov rozhodne súhlasí, 11 % súhlasí, 7 % si nie je istých, 36 % nesúhlasí a 43 % rozhodne nesúhlasí.
S vyhlásením súhlasí napríklad aj Oliver Blanchard z Petersonovho inštitútu, ktorý tvrdí: „Toto je prípad, keď väčší fiškálny deficit môže uľahčiť prácu menovej politiky.“ Jan Eeckhout, ktorý si nie je celkom istý, však namieta: „Zasahovanie do cenového systému vedie k nerovnováhe, ktorú aj tak niekto musí zaplatiť. Lepšia menová a fiškálna politika plus prerozdeľovanie.“
Z panelistov, ktorí nesúhlasia, sa niektorí zameriavajú na alternatívne spôsoby pomoci chudobnejším domácnostiam. Jan Pieter Krahnen hovorí: „Nebudete manipulovať s trhovými cenami kvôli nepriaznivým alokačným dôsledkom. Chudobnejšie domácnosti môžu dostať kompenzáciu priamo.“ Ernst Fehr z univerzity v Zürichu navrhuje: „Namiesto stropu na ceny energie by chudobné domácnosti mali dostať hotovostný prevod, aby zmiernili bremeno vysokých cien energií.“ Jean-Pierre Danthine z Ecole Polytechnique Fédérale de Lausanne dodáva: „Nepodporujem takéto opatrenie z ekologických dôvodov. Priame dotácie pre chudobnejšie domácnosti sú vhodnejšie.“
Iní sa tiež obávajú vplyvu na stimuly zamerané na zníženie spotreby energie. Franklin Allen odpovedá: „Takéto obmedzenie by otupilo stimuly na zníženie spotreby energie, a tak by bolo kontraproduktívne.“ A Charles Wyplosz dodáva: „Ceny energie by mali rásť, pretože ponuka sa zmenšuje a je to dobré aj z dlhodobého hľadiska. Inflácia je iná vec."
Ďalší odborníci sa zameriavajú priamo na infláciu a potenciálne politické reakcie. Lubos Pastor z Chicaga tvrdí: „Inflácia má širší základ, ktorý ďaleko presahuje rast cien energií.“ Patrick Honohan hovorí: „Posun cien energií nie je – a nemal by byť – pravdepodobne len dočasný, silne negatívnu nominálnu úrokovú sadzbu je teraz ťažké odôvodniť." Pol Antras z Harvardu hovorí: „Inflácia má široký základ. Regulácia cien by znížila náklady na energiu, ale pravdepodobne by podporila výdavky, čím by sa zvýšila inflácia. Treba sprísniť monetárnu politiku." A Ricardo Reis vysvetľuje: „Menová politika je tým správnym nástrojom na riešenie inflácie.“
Napokon sa dvaja odborníci pozreli aj späť do histórie. Kjetil Storesletten poznamenáva: „V 70. rokoch sme skúšali cenové stropy ako nástroj na obmedzenie inflácie. Nefungovalo to vtedy a nebude to fungovať ani teraz.“ S tým súhlasí aj Nicholas Bloom: „Cenové kontroly nefungujú – existuje o tom dlhá história dôkazov. V skutočnosti ani nerozumiem, prečo sa o tom vôbec hovorí."
