oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Už ste si niekedy požičali od kolegu nabíjačku a zistili, že nie je kompatibilná s vaším telefónom? Alebo premýšľate, čo robiť s hromadou káblov, ktoré sa vám nahromadili z každého zariadenia, ktoré ste si kedy kúpili? Takéto nepríjemnosti sa čoskoro stanú históriou.
EÚ 7. júna 2022 nariadila, že všetky malé a stredné prenosné zariadenia musia byť vybavené nabíjacím portom USB-C do jesene 2024. Notebooky sa majú dostať pod nové pravidlo zhruba na jeseň 2027. Nabíjačky sa už nebudú dodávať s novými telefónmi, ale v prípade potreby si ich zákazníci zakúpia samostatne. Podľa oznámenia EÚ: „Tento zákon je súčasťou širšieho úsilia EÚ urobiť výrobky v EÚ udržateľnejšími, znížiť elektronický odpad a uľahčiť život spotrebiteľov.“
Európska komisia prvýkrát oznámila, že o potrebe jednotnej nabíjačky diskutuje so zástupcami odvetvia v roku 2009, takže mnohí výrobcovia už zosúladili svoju výrobu s novým pravidlom. Výsledkom je, že viac ako 30 rôznych modelov nabíjačiek sa teraz zredukovalo len na tri: nový štandard USB-C, mini-USB a nabíjačku Lightning od Apple.
Bežná nabíjačka by mala byť lacnejšia a zároveň by mala spotrebiteľom uľahčiť život pričom nebude natoľko zaťažovať životné prostredie. Čo by na tom mohlo byť zlé? Podľa Apple veľa. Technologická spoločnosť kritizovala plán na štandardizáciu a tvrdila, že nariadenie môže brániť budúcim inováciám. Nové pravidlá znamenajú, že bola nútená pridať možnosti nabíjania cez USB-C do svojej ďalšej generácie telefónov. To ukazuje silu EÚ ovplyvniť rozvoj trhov a priemyselných odvetví za jej hranicami.
Spotrebitelia mali v priebehu rokov úžitok z vylepšení technológie nabíjania, ale obavou je, že spoločná požiadavka na nabíjačku by mohla potlačiť inovácie tým, že by znemožnila vývoj a uvedenie ešte lepších verzií. Predstavte si, že by regulačné orgány vynútili inštaláciu CD prehrávača napríklad do notebookov alebo dokonca konektora pre slúchadlá na mobilné telefóny. Štúdia objednaná spoločnosťou Apple odhaduje, že potenciálna strata hodnoty pre spotrebiteľov v dôsledku blokovania inovácií v tejto oblasti sa pohybuje v miliardách.
Komisia tvrdí, že právne predpisy sú dostatočne flexibilné na to, aby umožňovali inovácie. Dokonca sa vyslovene usiluje o spoločný štandard pre bezdrôtové nabíjanie, akonáhle bude technológia dostatočne vyspelá. Tento štandard by mohol byť prijatý do roku 2026, pričom jediným obmedzením je, že budúci bezdrôtový štandard bude rovnaký pre všetky spoločnosti.
Nájsť spoločný štandard je často v záujme výrobcov. Spolu s tým, že pomáha znižovať náklady, ponúka možnosť súťažiť za rovnakých podmienok. Perspektíva budúceho spoločného štandardu tiež podporuje hospodársku súťaž pri poskytovaní výsledného produktu. Často to vedie k tomu, že výrobcovia spolupracujú bez vládnych zásahov na národnej aj medzinárodnej úrovni.
USB je už skutočne spoločným podnikom založeným významnými technologickými hráčmi, ako sú Microsoft, HP a dokonca aj Apple. Rozdiel oproti nabíjačkám Lightning od Apple je však práve v tom, že táto technológia nespolupracuje a je chránená. Každý môže pridať USB port k elektronickému zariadeniu, ale iba produkty Apple môžu využívať lightning porty.
Ekonómovia túto situáciu nazývajú „otravný malý brat“. Apple je jednoznačne najväčšia technologická spoločnosť na svete. Hoci by každý chcel, aby bol jeho produkt kompatibilný s Apple, chce to exkluzivitu. Hlavným rizikom nového nariadenia teda nemusí byť bránenie inováciám vo všeobecnosti, ale blokovanie nových exkluzívnych dizajnov Apple.
EÚ ako taká zvolila kolektívny zisk spoločného štandardu oproti výhode, ktorú niektorí spotrebitelia môžu získať z exkluzivity produktov Apple. Iným regulačným orgánom by mohlo záležať viac na tom, aby nepoškodili zisky spoločnosti Apple, ale zdá sa, že EÚ je presvedčená, že tento bod je pre blaho európskych občanov irelevantný.
Na druhej strane, rozhodnutie EÚ štandardizovať nabíjačky bude mať pravdepodobne globálne dôsledky. Keď technickí výrobcovia prejdú na jednotné nabíjačky pre európskych zákazníkov, výroba inej technológie pre iné časti sveta môže byť nákladná. Keď je produkt v súlade s predpismi EÚ, firmy sa často rozhodnú nevyrábať inú verziu pre zvyšok sveta. Pravidlá EÚ týkajúce sa zdravia a bezpečnosti, recyklácie alebo chemických produktov napríklad často nútia svetových výrobcov meniť svoje postupy všade. A keď menší hráč, akým je Spojené kráľovstvo, trvá na vlastnej certifikácii, stáva sa to len nákladným byrokratickým aktom replikácie.
Zoberme si GDPR ako príklad. Od roku 2016 globálne webové stránky upravili používateľské rozhranie tak, aby bolo v súlade s európskym zákonom o ochrane údajov. Spoločnosti ako Facebook a Google prispôsobili svoje obchodné modely, aby vyhovovali novým štandardom vyplývajúcim zo zákona EÚ o digitálnom trhu, čím výrazne obmedzili spôsoby, ako môžu zarábať peniaze na spotrebiteľských údajoch. Spoločnosti nie sú povinné uplatňovať právo EÚ globálne, často to jednoducho považujú za jednoduchšie.
Bruselský efekt, znamená to, že zákonodarcovia zastupujúci 400 miliónov obyvateľov Európy, často skončia pri rozhodovaní o normách aj pre zvyšok sveta. Rozhodnutia o štandardizácii a regulácii sa zvyčajne prijímajú po analýze nákladov a prínosov rôznych možností. V prípade GDPR niektoré štúdie odhadujú, že inovačné náklady na súkromie sú značné.
Zatiaľ čo americkí zákonodarcovia si myslia, že tieto náklady sú vyššie ako prínosy, ich preferencia sa stala do značnej miery irelevantnou. Najväčšie technologické spoločnosti sídlia v USA, ale ich regulácia bola v praxi delegovaná na EÚ jednoducho preto, že jej regulačné orgány konali ako prvé.
V prípade jednotnej nabíjačky je priame riziko inovácie pravdepodobne minimálne a spotrebitelia by mali byť s novými pravidlami celkom spokojní. Základná otázka je v skutočnosti demokratická: normy často stanovujú regulačné orgány, ktoré konajú ako prvé. Ostatní potom musia sledovať vývoj trhov z spoza čiary.
