oPeniazoch.sk, Mises Institute Foto: TASR/AP;SITA/AP
Niekoľko dní po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu požiadal náš východný sused o členstvo v Európskej únii. Reakcia mnohých členov EÚ na túto požiadavku bola „v poriadku, ale zatiaľ ešte nie “. Táto odpoveď je pochopiteľná pre každého, kto pozná aktuálnu ekonomickú situáciu na Ukrajine.
Z pohľadu Kyjeva je to pochopiteľné. Ak bude Ukrajine odopreté členstvo v NATO, mohol by ukrajinský režim aj napriek tomu zvýšiť svoje geopolitické spojenie so Západom vstupom do EÚ. Navyše, vzhľadom na skutočnosť, že EÚ smeruje k vytvoreniu vlastných vojenských inštitúcií, členstvo v EÚ by mohlo znamenať členstvo v západnom vojenskom pakte.
Ukrajina je veľmi blízko k tomu, aby bola najchudobnejšou krajinou v Európe a z hľadiska ekonomickej produktivity by EÚ priniesla len veľmi málo. Skôr by sa pravdepodobne stala poberateľom pre rozvojové programy EÚ a programy na zmiernenie chudoby, ktoré už viac ako 20 rokov pomáhajú chudobnejším častiam únie bohatstvom vyprodukovaným v bohatších častiach. To znamená, že bohatstvo prúdilo desaťročia zo severu a západu Európy na východ a juh.
Vstupom Ukrajiny do únie by sa tento nesúlad stal ešte extrémnejším. Ukrajina je navyše mimoriadne slabá z hľadiska hospodárskeho rastu, korupcie a vlastníckych práv, dokonca aj na pomery iných štátov bývalého východného bloku. Inými slovami, ekonomický pokrok a vlastnícke práva na miestach, ako je Poľsko, Maďarsko a Pobaltie, pokročili, zatiaľ čo Ukrajina stále viac a viac zaostáva. Ak Ukrajina vstúpi do EÚ, bude predstavovať doteraz najväčší „charitatívny prípad“ v Európe.
Väčšina najchudobnejších štátov Európy je v takom stave kvôli dedičstvu komunizmu. Bývalé východné Nemecko je dodnes najchudobnejšou časťou Nemecka, aj keď bolo 30 rokov podporované západonemeckým blahobytom. Nie je prekvapením, že podobné nevýhody majú aj ostatné štáty niekdajšej Varšavskej zmluvy. Od rozpadu ZSSR sa dosiahol veľký pokrok, ale Ukrajina nie je v rovnakej lige s ostatnými štátmi spoza bývalej železnej opony.
Dnes má Ukrajina blízko k tomu, aby bola najchudobnejšou krajinou v celej Európe. Ak sa pozrieme na všetky štáty Európy, okrem mikroštátov (ktoré sú bohaté), Ukrajina je predposledná s HDP na obyvateľa. Len nečlenské štáty Moldavsko a Kosovo sú nižšie. Ukrajinu to radí hlboko pod aktuálne najchudobnejšieho člena EÚ Bulharsko.
Ukrajinský HDP na obyvateľa predstavuje malý zlomok bohatých členských štátov EÚ, ako je Nemecko, kde je HDP na obyvateľa viac ako štyrikrát väčší ako na Ukrajine. Ak porovnáme Ukrajinu v globálnom kontexte, zistíme, že ukrajinský HDP na obyvateľa je podobný Iránu, Egyptu a Južnej Afrike.
Ďalším potenciálne užitočným meradlom ekonomickej situácie krajiny je jej populácia. Ukrajina sa vyľudňuje jednou z najvyšších mier v regióne, keďže obyvatelia emigrujú na Západ, hľadajúc lepšie zamestnanie a lepšiu životnú úroveň. Populácia Ukrajiny sa od roku 2000 znížila o 10 percent, zatiaľ čo populácia Ruska klesla za rovnaké obdobie o 1,7 percenta. Strata populácie na Ukrajine je porovnateľná s niektorými z najchudobnejších krajín Európy, ako je Rumunsko, kde sa populácia od roku 2000 znížila o 14 percent.
Slabý výkon Ukrajiny v porovnaní s inými krajinami bývalého východného bloku neunikol pozornosti mnohých pozorovateľov. Dodnes sa mnohí pýtajú, čo je základom tohto problému. Po rozpade Sovietskeho zväzu boli veľké očakávania, že ekonomická stagnácia, ktorú na Ukrajinu uvalil komunistický systém, bude minulosťou. S množstvom prírodných zdrojov a ľudského potenciálu sa očakávalo, sa rýchlo rozvinie v prosperujúci európsky národ. Dnes už to mala byť prosperujúca krajina so strednými príjmami, namiesto toho je jedným z najchudobnejších v Európe. Ukrajinci sú len o niečo bohatší ako Moldavci.
Jednou z možných príčin je, samozrejme, skutočnosť, že Ukrajina bola v sovietskych časoch socialistickejšia ako mnohí jej susedia. Dĺžka a intenzita socialistickej ekonomiky koreluje s dĺžkou času potrebného na vymanenie sa z chudoby. Rozdiel medzi východným Nemeckom a západom Nemecka možno zovšeobecniť na porovnanie medzi západnou a východnou Európou a všeobecne.
Ukrajina bola riadená priamo z Moskvy, zatiaľ čo povedzme Poľsko bolo čiastočne autonómnym štátom. Navyše, moskovský režim mal viac času, čo bolo katastrofálne za Stalina, na presadenie plnej socializácie ekonomiky na Ukrajine. Tento proces nebol nikdy plne implementovaný v štátoch ako Poľsko. Takéto vysvetlenie však nie je uspokojivé, pretože Ukrajina nedosahuje ani úroveň samotného Ruska. Ak sa obzrieme späť do minulosti, zistíme, že Ukrajina mala slabú výkonnosť aj v neskorších sovietskych časoch. V roku 1991 bola Ukrajina jednou z najchudobnejších sovietskych republík. Štatistiky z toho obdobia sú nepresné, ale tie najlepšie, ktoré sú k dispozícii, ukazujú HDP Ukrajiny len 1 307 USD na obyvateľa. Za Ukrajinou zaostávali len Azerbajdžan, Gruzínsko, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan; dokonca aj Moldavsko a Turkménsko, všeobecne považované za veľmi chudobné sovietske republiky, boli pred Ukrajinou.
Ekonomika Ukrajiny v rokoch 1991-1996 klesala ročne o 9,7 až 22,7 percenta. Krajina zažila hyperinfláciu a mimoriadne obrovský pokles produkcie na krajinu, ktorú nezničila veľká vojna. Oficiálny HDP sa od roku 1990 do roku 1994 zrútil takmer o polovicu a pomalý pokles pokračoval počas celého desaťročia. Ekonomický rast by sa mal obnoviť až v roku 2000. Napriek tomu, viac ako tridsať rokov po rozpade ZSSR, dodnes zostala škrupinou svojho bývalého ja. Ukrajina naďalej zaostáva za ostatnými štátmi, ktoré tiež museli vydržať socializmus a sovietsku nadvládu.
Chýbajúci článok je to, čo nachádzame znova a znova vo veľkej časti sveta. Ukrajina jednoducho nikdy nevytvorila spoľahlivé inštitúcie určené na ochranu súkromného vlastníctva, uľahčenie obchodu alebo poskytovanie predvídateľnosti v politike, s ktorou môžu súkromní podnikatelia a vlastníci pracovať. Realitou bola skôr korupcia a kleptokracia na úrovni, ktorá výrazne prevyšuje ostatné štáty v regióne.
Úspešné ekonomiky vyžadujú aspoň dostatočnú mieru rešpektovania súkromného vlastníctva v práve a legislatíve. Spoločnosti musia vedieť, že nebudú vyvlastnené alebo vystavené likvidačne vysokým daniam. Na druhej strane skorumpované režimy, ako je ukrajinský, majú tendenciu byť neplánovateľné a často sú trestané na takej úrovni, že súkromné podnikanie jednoducho „nestojí za to“. Za týchto podmienok môže prosperovať iba čierny trh. Všetky štáty, samozrejme, praktizujú určitú úroveň zlodejstva prostredníctvom zdaňovania a výkonu svojvoľnej moci prostredníctvom svojvoľného uplatňovania zákona a regulácie, ale niektoré štáty sú na tom oveľa horšie ako iné. Ukrajine sa v tomto smere nikdy nepodarilo zbaviť sa sovietskych zvykov.
Bude zaujímavé sledovať, či sa členské štáty EÚ budú chcieť zmocniť tohto chorého muža Európy, aby prejavili solidaritu s krajinou, ktorá teraz znáša nešťastie v podobe invázie a ekonomickej deštrukcie.
Toto sa stane ešte väčším problémom, keď bude jasnejšie, že povojnová Ukrajina bude ešte chudobnejšia ako Ukrajina meraná v štatistikách, ktoré sme mali. To, či Moskva zamýšľala zmeniť režim v Kyjeve alebo nie, je teraz menej dôležité ako to, ako bude Ukrajina pravdepodobne rozdelená po vojne. Ak by sa Moskve podarilo zmocniť sa značnej časti južnej a východnej Ukrajiny, zo západnej „rozbitej Ukrajiny“ sa stane viac poľnohospodárska, menej urbanizovaná a chudobnejšia krajina.
Ďalšie zbedačenie Ukrajiny pravdepodobne dostane krajinu na absolútne dno všetkých európskych štátov z hľadiska príjmov a produktivity. HDP na obyvateľa klesne ešte viac. EÚ samozrejme môže prijať Ukrajinu za člena, ale bude to stávka, ktorá prinesie obrovské výzvy z ekonomického aj geopolitického hľadiska.
