oPeniazoch.sk, Mises Institute Foto: getty images
Historicky sa ako peniaze používalo mnoho rôznych tovarov. V tejto súvislosti Ludwig von Mises zistil, že postupom času by bolo nevyhnutné, aby menej obchodovateľná séria tovarov používaných ako prostriedky výmeny. bola jeden po druhom odmietaná, až nakoniec zostane iba jedna komodita, ktorá sa univerzálne používa ako prostriedok výmeny. Slovom peniaze.
Rovnako ako v prírode existuje veľké množstvo zručností a zdrojov, podobne existuje aj rozmanitosť v predajnosti tovaru. Niektoré tovary sú žiadanejšie ako ostatné, niektoré sú deliteľnejšie na menšie jednotky bez straty hodnoty, niektoré sú trvanlivejšie, niektoré prenosnejšie na veľké vzdialenosti. Všetky tieto výhody zaisťujú väčšiu predajnosť. Je zrejmé, že v každej spoločnosti sa ako médium na výmenu postupne vyberie najobchodovateľnejší tovar. Keďže sú ako médiá čoraz viac uprednostňované, dopyt po nich sa kvôli tomuto použitiu zvyšuje, a tak sa stávajú ešte viac predajnými. Výsledkom je posilňujúca špirála.
Väčšia predajnosť spôsobuje širšie využitie, čo spôsobuje väčšiu predajnosť atď. Nakoniec sa prostredníctvom prebiehajúceho procesu výberu ľudia zhodli na zlate ako preferovanom prostriedku výmeny. Niektorí tvrdia, že zlato už nemôže v modernom svete plniť úlohu peňazí. Tvrdí sa, že vzhľadom na rastúci dopyt po peniazoch v dôsledku rastúcich ekonomík ponuka zlata nerastie dostatočne rýchlo.
Základným problémom je, že ponuka zlata nesúvisí s množstvom vyrobených tovarov a služieb. V dôsledku tohto nedostatku ceny klesajú. Jednotlivci majú menšiu motiváciu vyrábať nové tovary a služby. Ekonomický rast je utlmený. Tým, že sa peniaze stanú vzácnymi, poškodzujú sa tí, ktorí ich majú najmenej. V minulosti relatívna nepružnosť menového systému prispela k chronickému nedostatku rastu v mnohých menej rozvinutých krajinách sveta. Od 70-tych rokov minulého storočia máme jeden z najflexibilnejších menových systémov, aký svet pozná, a mnohé z týchto krajín prekvitali. S flexibilným monetárnym systémom je možné vytvoriť viac peňazí, ktoré prispejú k väčšiemu rastu. Pokiaľ ide o tento spôsob myslenia, voľný trh tým, že neposkytne dostatok zlata, spôsobí nedostatok peňažnej zásoby. To zase predstavuje riziko destabilizácie ekonomiky.
Podľa tohto spôsobu uvažovania si rastúca ekonomika vyžaduje rastúce množstvo peňazí, pretože hospodársky rast vyvoláva vyšší dopyt po peniazoch, ktorému je potrebné vyhovieť. Ak to neurobíme, bude to mať pravdepodobne za následok pokles cien tovarov a služieb, čo zase pravdepodobne destabilizuje ekonomiku a povedie k hospodárskej recesii alebo, ešte horšie, k depresii.
Preto, aby sa zabránilo rôznym ekonomickým šokom vyplývajúcim z nerovnováhy medzi dopytom a ponukou peňazí, platí, že centrálna banka musí udržiavať ponuku a dopyt po peniazoch v rovnováhe. Kedykoľvek dôjde k zvýšeniu dopytu po peniazoch, na udržanie rovnovážneho stavu sa prispôsobenie dopytu centrálnou bankou považuje za nevyhnutný krok, ktorý ma za cieľ udržať hospodárstvo na ceste ekonomickej a cenovej stability.
Zaujímavé je, že týmto spôsobom myslenia daná miera rastu dopytu po peniazoch absorbuje zvýšenie ponuky peňazí o rovnaké percento. Ak teda dopyt po peniazoch stúpne o 5 % a zvýši sa aj ponuka peňazí o 5 %, efektívny nárast peňazí bude 0 %. Pri tomto spôsobe myslenia je nárast ponuky peňazí o 5 % absorbovaný nárastom dopytu po peniazoch o 5 %. Z tohto pohľadu teda ekonomika neutrpí.
Dopyt po tovare nie je dopytom po konkrétnom tovare ako takom, ale dopytom po službách, ktoré tento tovar ponúka. Napríklad dopyt jednotlivca po jedle vzniká, pretože jedlo poskytuje potrebné prvky, ktoré ho držia pri živote. Dopyt po peniazoch vzniká aj kvôli službám, ktoré peniaze poskytujú. Ľudia však namiesto konzumácie peňazí požadujú peniaze, aby ich vymenili za tovary a služby.
Peniaze samy osebe nemožno konzumovať a nemožno ich priamo používať ako výrobné statky vo výrobnom procese. Peniaze samy osebe sú preto neproduktívne, sú to mŕtve zásoby a nič nevyrábajú. Kľúčovou úlohou peňazí je jednoducho splniť úlohu prostriedku výmeny. Plnením tejto úlohy peniaze len uľahčujú tok tovarov a služieb medzi výrobcami a spotrebiteľmi.
Pomocou peňazí sa rôzne tovary stávajú obchodovateľnejšími. Možno ich vymeniť za viac tovarov ako v barterovom hospodárstve. Čo to umožňuje, je skutočnosť, že peniaze sú najobchodovateľnejšou komoditou. Zatiaľ čo v barterovom hospodárstve má mäsiar pravdepodobne problémy s výmenou mäsa za paradajky vegetariánskeho farmára, v peňažnej ekonomike by mäsiar mohol vymeniť mäso za peniaze a potom vymeniť peniaze za tovar, ktorý chce. V tomto prípade za paradajky. Vegetariánsky farmár výmenou paradajok za peniaze môže zasa prijaté peniaze vymeniť za tovar, ktorý chce.
Zvýšenie všeobecného dopytu po peniazoch, povedzme, kvôli všeobecnému zvýšeniu výroby tovaru, neznamená, že jednotlivci budú sedieť na peniazoch a nič s nimi neurobia. Hlavným dôvodom, prečo má jednotlivec dopyt po peniazoch, je možnosť výmeny peňazí za iný tovar a služby. V tomto zmysle teda nárast dopytu po peniazoch neabsorbuje zodpovedajúci nárast ponuky peňazí, ako tomu bude v prípade rôznych tovarov. Nárast ponuky jabĺk je absorbovaný zvýšením dopytu po jablkách, ľudia chcú konzumovať viac jabĺk. Ponuka jabĺk, ktorá sa zvýšila o 5 %, je napríklad absorbovaná zvýšením dopytu po jablkách o 5 %. To isté však nemožno povedať o zvýšení ponuky peňazí, ktoré sa uskutočnilo v reakcii na nárast dopytu po peniazoch. Na rozdiel od iných tovarov znamená zvýšenie dopytu po peniazoch zvýšenie dopytu po peniazoch na uľahčenie transakcií. To znamená, že nárast dopytu po peniazoch o 5 % nebude absorbovať nárast ponuky peňazí o 5 %. Zvýšenie dopytu o 5 % znamená, že dopyt ľudí po službách peňazí sa zvýšil o 5 %. Nárast ponuky peňazí nebude z ekonomiky vyradený z dôvodu zodpovedajúceho zvýšenia dopytu po peniazoch.
V dôsledku toho zvýšenie ponuky peňazí na vyrovnanie zodpovedajúceho zvýšenia dopytu po peniazoch uvedie do pohybu všetky negatíva, ktoré zvýšenie ponuky peňazí spôsobuje.
Okrem toho, keď hovoríme o dopyte po peniazoch, máme na mysli skutočne dopyt po kúpnej sile peňazí. Ľudia predsa nechcú mať vo vreckách väčšie množstvo peňazí, ale chcú ich vlastníctvom získať väčšiu kúpnu silu.
Na voľnom trhu je cena peňazí, podobne ako ostatného tovaru, určená ponukou a dopytom. V dôsledku toho, ak zostanú všetky ostatné veci rovnaké, a dôjde k poklesu peňazí, zvýši sa ich kúpna sila. Naopak, kúpna sila bude klesať, keď dôjde k nárastu peňazí. V rámci voľného trhu nemôže existovať niečo ako „príliš málo“ alebo „príliš veľa“ peňazí. Pokiaľ sa trh uvoľní, nemôže dôjsť k nedostatku alebo prebytku peňazí. Množstvo peňazí, ktoré je k dispozícii v celej ekonomike, je vždy dostatočné na to, aby každému zaistilo všetko, čo peniaze robia a môžu robiť.
Ako si môžeme byť istí, že ponuka komodity, ktorú trh vyberie za peniaze, sa kvôli nepredvídaným udalostiam nezačne rýchlo rozširovať? Neohrozilo by to blaho ľudí? Ak by sa to stalo, ľudia by pravdepodobne opustili túto komoditu a usadili by sa na inej komodite ako prostriedku výmeny.
Jedinci, ktorí sa usilujú zachovať si pohodu a životný štandard, si nenechajú tovar, ktorý podlieha poklesu kúpnej sily ako peniaze. V neobmedzovanej ekonomike bez zásahov centrálnych bánk nie je potrebné sa zaoberať optimálnym tempom rastu ponuky peňazí. Akékoľvek množstvo peňazí zvolené trhom bude robiť presne to, čo sa od peňazí očakáva, bude plniť úlohu prostriedku výmeny.
Ak si trh vyberie zlato alebo inú komoditu za peniaze, množstvo tejto komodity bude v súlade s požiadavkami ľudí. Vzhľadom na to, že komodita, ktorá je vybraná ako peniaze, je súčasťou zásoby bohatstva, zvýšenie ponuky takejto komodity nespúšťa do pohybu hrozbu cyklu boom-krach. To by malo byť v kontraste k nárastu ponuky peňazí tlačených „z ničoho“.
Preto ak centrálna banka začne uspokojovať nárast dopytu po peniazoch, nemalo by sa to považovať za efektívne zvýšenie ponuky peňazí ako takých. Naopak, aby nedochádzalo k ekonomickému ožobračeniu, na voľnom trhu bez zásahov centrálnej banky by akékoľvek množstvo peňazí zodpovedalo správnemu množstvu. A to by nemal nikto monitorovať a umelo upravovať.
