oPeniazoch.sk, Our Finite World Foto: getty images
Na jednej strane obmedzené zdroje nerastných surovín, na strane druhej rast populácie. V určitom okamihu by mal nastať kolaps. Nie je to však téma, o ktorej by hovorili politici alebo centrálni bankári alebo oligarchovia, ktorí sa schádzajú na Svetovom ekonomickom fóre. Namiesto toho vyzdvihujú problém zmeny podnebia.
Zdá sa, že na zmenu podnebia máme rovnaké riešenia ako na „vyčerpanie fosílnych palív“. Človek by si teda mohol myslieť, že energetický prechod navrhnutý tak, aby sa pokúsil napraviť trend zmeny podnebia, bude rovnako dobre fungovať na nedostatok fosílnych palív. Bohužiaľ to tak nie je.
Existuje veľa rôznych obmedzení, ktorým by mali nové zdroje energie vyriešiť.
Výroba by mala byť lacnejšie. Malo by to fungovať s aktuálnym portfóliom existujúcich zariadení. Mali by byť k dispozícii v požadovanom množstve v požadovanom čase. Nemali by znečisťovať životné prostredie, ani pri vytváraní, ani na konci svojej životnosti. Nemal by do atmosféry pridávať CO2 a narúšať ekosystémy. Mali by sa ľahko skladovať alebo ľahko prenášať, aby to presne zodpovedalo potrebám časovania energie. Nemôžu vyžadovať novú vlastnú infraštruktúru, pokiaľ sa nezohľadnia obrovské náklady z hľadiska oneskoreného načasovania a väčšieho využívania materiálov. Ak je typ energie iba malým doplnkom k existujúcemu systému, možno tolerovať malú odchýlku od vyššie uvedeného zoznamu. Ak však existuje zámer rozšíriť nový typ energie, musia byť splnené všetky tieto požiadavky.
Dôležité sú skutočne celkové náklady na systém. Používanie uhlia z historického hľadiska pomáha znižovať celkové náklady na systém. Je potrebné vyvinúť
náhrady s prihliadnutím na celkové potreby a náklady systému.
Celkové náklady na systém sú dôležité z toho dôvodu, že krajiny s vysoko nákladnými energetickými systémami budú mať ťažkosti s konkurenciou na svetovom trhu, pretože energetické náklady sú dôležitou súčasťou nákladov na výrobu tovaru a služieb. Napríklad náklady na prevádzku výletnej lode do značnej miery závisia od nákladov na palivo, ktoré používa.
Teoreticky je možné použiť typy energie, ktoré pracujú s rôznymi zariadeniami (napr. elektrické nákladné vozidlá namiesto spaľovacích motorov), dá sa však očakávať veľké oneskorenie, kým dôjde k podstatnému posunu v celkovej spotrebe energie. Ďalej môže byť potrebný obrovský náskok v celkovom využívaní materiálov na výrobu. Systém nemôže fungovať, ak sú celkové náklady príliš vysoké, alebo ak materiály nie sú k dispozícii alebo ak je načasovanie príliš pomalé.
Najdôležitejšia vec, ktorá umožňuje rast ekonomiky, je neustále sa zvyšujúca ponuka lacných energetických produktov na výrobu.
Potraviny sú energetickým produktom. Zamyslime sa, čo sa stane, keď sa poľnohospodárstvo mechanizuje, zvyčajne pomocou zariadení, ktoré sa vyrábajú a prevádzkujú pomocou uhlia a ropy. Náklady na výrobu potravín podstatne klesajú. Keď klesnú výdavky na jedlo, naskytne sa príležitosť na ďalšie výdavky, a to aj pri relatívne nízkych mzdách. Pri nižších výdavkoch na stravu môže človek minúť viac na knihy (vyrobené s energetickými produktmi) alebo na osobnú dopravu (napríklad auto) alebo na zábavu (tiež umožnenú energetickými produktmi). Je dosť podivné, že na to, aby ekonomika mohla rásť, je potrebné, aby sa základné položky neustále lacneli, aby mali občania k dispozícii dostatočný zvyšok z príjmu na ďalšie voliteľné položky.
Používanie nástrojov vyrobených a prevádzkovaných lacnými energetickými produktmi správneho typu zvyšuje produktivitu, pracovníci v danom časovom horizonte vyrobia viac potravín. Rovnaký prístup platí pre mnoho ďalších tovarov a služieb. Všeobecne platí, že čím lacnejší je energetický produkt, tým užitočnejší bude pre ekonomiku. Krajina fungujúca s lacnou kombináciou energetických produktov bude konkurencieschopnejšia na svetovom trhu než krajina s vysoko nákladnou kombináciou energetických produktov. Ropa býva drahá, uhlie lacné. To je hlavný dôvod, prečo v posledných rokoch krajiny, ktoré vo svojej energetickej zmesi používajú veľké množstvo uhlia (napríklad Čína a India), boli schopné rozvíjať svoje ekonomiky oveľa rýchlejšie ako krajiny, ktoré sa vo svojich energetických zmesiach priveľmi spoliehajú na ropu.
Ak je výroba energetických výrobkov čoraz nákladnejšia alebo nerastie dostatočne rýchlo, existujú dočasné riešenia, ktoré môžu tento problém oddialiť na niekoľko rokov. V 50-tych a 60-tych rokoch svetová spotreba uhlia a ropy rýchlo rástla. Pridal sa tiež zemný plyn, vodná energia a v obmedznej miere aj atómová energia. Výrobné náklady zostali nízke. Napríklad cena ropy prepočítaná na dnešnú hodnotu dolára bola nižšia ako 20 dolárov za barel. Akonáhle idylické roky prešli, bolo potrebné skryť problémy spojené s rastúcimi výrobnými nákladmi pomocou niekoľkých prístupov. Začal sa viac využívať dlh, prísľub budúceho tovaru a služieb. Nižšie úrokové sadzby umožnili, aby rastúci dlh nepredstavoval finančnú záťaž. Začali si viac presadzovať nové technológie na zvýšenie účinnosti pri využívaní energie. Nárast globalizácie, aby sa využila lacnejšia skladba energie iných krajín a nižšie náklady na pracovnú silu.
Po 50-tich a viac rokoch sa zdá, že dosahujeme limity. Úrovne dlhu sú nadmerné, úrokové sadzby sú veľmi nízke, dokonca pod nulou. Rastúce využívanie technológií, ako aj globalizácia viedli k čoraz väčším rozdielom v mzdách, mnoho nízkopríjmových pracovných miest zaniklo. Globalizácia dosiahla svoje hranice, Čína sa dostala do situácie, kedy už nedokáže rásť s využitím uhlia
Problém, ktorý väčšina ľudí nedokáže pochopiť, je skutočnosť, že s vyčerpaním fosílnych palív majú tendenciu stúpať náklady na výrobu energetických výrobkov, ale predajné ceny týchto energetických výrobkov nestúpajú natoľko, aby držali krok s rastúcimi nákladmi na nerastné suroviny.
V dôsledku toho má výroba energetických výrobkov tendenciu klesať, pretože sa stáva nerentabilnou. Ropné / plynárenské spoločnosti aj uhoľné spoločnosti sa stávajú menej výnosnými. Pri nižších ziskoch energetických spoločností môžu vlády od týchto spoločností vyberať menej daní. Keď sa ťažba v baniach ukončí, náklady na reinvestíciu sú čoraz väčšou záťažou. Nové investície sa nakoniec znížia natoľko, že výroba začne klesať. Pri menšom raste spotreby energie má rast produktivity tendenciu zaostávať. Stáva sa to preto, lebo na mechanizáciu alebo automatizáciu procesov je potrebná energia.
Energetické problémy sveta už roky skrývame za zvyšovanie dlhu a klesajúce úrokové sadzby. Pri veľmi vysokej úrovni dlhu a veľmi nízkych úrokových sadzbách je čoraz menej možné stimulovať ekonomiku pomocou týchto prístupov. To, čo potrebujeme sú veľmi lacné energetické výrobky. Tieto energetické produkty musia poskytovať celú škálu služieb požadovaných ekonomikou. Nemôžu to byť len prerušované dodávky elektriny z vetra, či slnečných lúčov. Napríklad také poľnohospodárstvo nie je ľahko elektrifikovateľné. Ak nemáme alternatívu k uhliu či rope, ktoré sa teraz v odvetví používa, bude sa musieť pokračovať, aj keď si to vyžaduje dotácie. Hľadali sme veľmi dlho alternatívy, ale zatiaľ sme nenašli adekvátne riešenia, na ktoré by malo zmysel sa zamerať.
