oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Postupné uvoľňovanie obmedzení otvára možnosť vítaného návratu k predpandemickým zvyklostiam. Môže to byť návšteva kina, stravovanie v reštauráciách alebo účasť na veľkej svadbe. Pre milióny ľudí to bude znamenať aj návrat k pracovnému cyklu a pravidelnému cestovaniu do zamestnania.
Postupný návrat do normálu je aj realita päť dní v týždni strávených v práci. Je to vývoj, ktorý niektorí oslavujú, tvrdia, že sa obnovia prospešné a veľmi zanedbané sociálne interakcie. Tvrdia, že to tiež prináša príležitosti na zdieľanie informácií a nápadov a samozrejme, potenciál na vyššiu produktivitu a zisk. Avšak takýto obraz budúcnosti trpí nedostatkom predstavivosti o tom, ako by sa teraz dala reorganizovať práca. Rovnako nevidí výhody, ktoré by prinieslo skutočné skrátenie pracovného času, vrátane možnosti prejsť na štvordňový pracovný týždeň.
Stále viac sa vo svete podporuje myšlienka štvordňového pracovného týždňa. Medzi výhody patrí väčšia voľnosť a možnosť rovnomernejšie rozdeliť prácu medzi populáciu. Mohli by sme pomôcť rozšíriť výhody plynúce z práce bez nákladov na prepracovanie trh práce a na zníženie nezamestnanosti. Návrat späť k päťdňovému pracovnému týždňu by týmto pozitívnym výsledkom zabránil.
Pandémia už otriasla modernými pracovnými schémami spôsobom, ktorý ešte pred pár rokmi bol nepredstaviteľný. Nie však spôsobom, ktorý nevyhnutne priniesol úžitok zamestnancom, ktorí boli doteraz zvyknutí pracovať v kancelárii. Nútený prechod na prácu z domu bežne viedol k navýšeniu pracovného času bez zvýšenia platu. To čiastočne vysvetľuje, prečo niektoré firmy uprednostňujú túto možnosť. Kancelárske náklady môžu byť prenesené na zamestnancov v ich domovoch a neustále pripojenie je možné použiť na vytvorenie kultúry, ktorá nikomu neumožňuje vypnúť a práci sa prestať venovať.
Nedôvera voči zamestnancom tiež viedla k novým formám diaľkového monitorovania. Takže akékoľvek výhody, ktoré by mali zamestnanci pri práci na diaľku, ako napríklad úspory nákladov na dochádzanie za prácou a určitá pracovná flexibilita, boli viac ako vyvážené intenzívnejšou prácou či natiahnutím pracovného času. Práca z domu ani zďaleka nepredstavuje spôsob, ako vyvážiť pracovný a súkromný život. Problémy s nadmerným pracovným zaťažením pretrvávajú.
To však neznamená, že sa zamestnanci budú ponáhľať späť do kancelárií, aby dosiahli lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Naopak, zostáva riziko, že sa zachová dlhý pracovný čas v neprospech zamestnancov.
Je zrejmé, že diskusie o výhodách návratu späť k kancelárskej práci sa sústredili na záujmy firiem.
Väčšinou ide o argumenty, že návrat do kancelárií prináša výhody vyššej produktivity zo zdieľanej práce. Menej sa už hovorí o tom, že motiváciou pre umiestnenie pracovníkov v jednom priestore sú často problémy s kontrolou. Priame sledovanie v kancelárii je efektívnejšie ako vzdialené monitorovanie, vďaka čomu majú firmy eminentný záujem o návrat do kancelárií a štandardný päťdňový pracovný týždeň.
Teraz by mohol byť čas na zmenu.
Ako je to z pohľadu zamestnancov? Návrat do práce v kancelárii znamená náklady na dochádzanie, čas aj peniaze. Znamená to tiež opätovné zavedenie časového modelu, ktorý pred pandémiou nevyhovoval zamestnancom.
Pre mnohých prinesie návrat k päťdňovému týždňu v kancelárii pocit straty sveta, ktorý by neobmedzoval príležitosti a slobodu. Opätovné kontakty s kolegami budú len mizivou útechou pracovného týždňa trvajúceho od pondelka do piatku.
Jedným pozitívom blokovania bol vznik požiadavky na „právo na odpojenie“. Niektoré odbory požadujú ochranu času voľného času. Odporúčajú zaviesť nové zákony, ktoré výslovne dávajú zamestnancom povolenie, že si nemusia prečítať ani odpovedať na elektronické správy mimo svojho bežného pracovného času. V niektorých krajinách sa už zaviedlo takéto právo na odpojenie sa od siete. Potrebná je však hlbšia reforma. Ak sa má ekonomika v skutočnom zmysle „lepšie zotaviť“, bude sa musieť viac osvojiť myšlienka kratšieho pracovného týždňa. Kratší pracovný čas by mohol pomôcť podporiť hospodárske oživenie zabránením vyššej nezamestnanosti. Dal by sa zaviesť hneď, ako sa uvoľní ekonomika. Výhody štvordňového pracovného týždňa sú už dobre preukázateľné.
Pozitívne dopady na zdravie, ekológiu a ekonomiku sú zrejmé výhody. Firmy môžu uprednostňovať tradičné pracovné postupy, ale pokrok v spoločnosti si bude vyžadovať nastolenie nového normálu.
Ak chceme žiť a pracovať lepšie, niet inej možnosti než skrátiť pracovný týždeň o jeden deň. Nemali by sme oslavovať návrat k päťdňovému týždňu v otvorených priestoroch spoločných kancelárií, skôr by sme sa mali usilovať o štvordňový pracovný týždeň pre všetkých.
