oPeniazoch.sk, imd.org;CNBC Foto: TASR /Milan Kapusta
V rebríčku IMD World Talent Ranking sa umiestňujú jednotlivé štáty podľa toho, nakoľko sú pre talentovaných pracovníkov príťažlivé. Pandémia koronavírusu dnes ovplyvňuje schopnosť mnohých krajín udržať si kvalitných ľudí.
Aktuálny rebríček IMD World Talent Ranking 2020 bol zverejnený vo štvrtok, 12. novembra. Víťazom je Švajčiarsko, ktoré bolo vyhlásené za najlepšie miesto na svete na prilákanie a starostlivosť o kvalifikovaných pracovníkov. Tento stredoeurópsky štát si udržiava pole position už štvrtý rok po sebe a podarilo sa mu porazil ostatných kontinentálnych susedov vrátane Dánska, Luxemburska, Islandu a Švédska. Prvé miesto v rebríčku mu patrí za vysoko kvalitný vzdelávací systém a zameranie na učňovskú prípravu, ako aj za schopnosť prilákať zahraničných odborníkov na vysokú životnú úroveň a zaujímavé ohodnotenie. Druhé Dánsko dosiahlo dobré výsledky v rovnosti príležitostí v rámci spoločnosti a Luxembursko bodovalo za udržateľné investície na pracovnom trhu v posledných rokoch.
Tu je 10 najlepších krajín zo zoznamu 63 trhov, všimnite si, ako výrazne je zastúpená západná Európa.
1. Švajčiarsko
2. Dánsko
3. Luxembursko
4. Island
5. Švédsko
6. Rakúsko
7. Nórsko
8. Kanada
9. Singapur
10. Holandsko
USA sa umiestnili na 15. mieste za Nemeckom (11), Austráliou (13) a Hongkongom (14), tesne pred Írskom (18.), Taiwanom (20.) a Veľkou Britániou (23.).
Na spodnej časti rebríčka nájdeme ako posledné Indiu a Mongolsko, ďalej Rusko, Bulharsko, Mexiko, Rumunsko, Kolumbiu, Brazíliu, Venezuela, a čuduj sa svete aj Slovensko.
„Slovenská republika klesla z 57. pozície na 61. miesto. Tento posun smerom dole je čiastočne výsledkom poklesu investičných a rozvojových faktorov, či faktoru pripravenosti. Aj keď sa mu darí v oblasti verejných výdavkov a nezaostáva v kvalite vzdelávacieho systému, implementácia učňovskej prípravy krajinu posúva na 63. miesto a školenia pracovnej sily na 62. miesto. Rovnako aj niekoľko faktorov z pohľadu atraktivity je mimoriadne nízkych, vrátane určovania priorít pri získavaní a udržaní talentov (62. priečka), motivácia pracovníkov (63. priečka) a úniku mozgov (61. priečka). Až na malé výnimky miera pripravenosti mierne poklesla vrátane dostupnosti finančných zručností (61. priečka) a efektívnosti základného a stredoškolského vzdelávania (61.priečka). Napriek tomu existujú určité pozitívne príznaky pripravenosti. Dostupnosť jazykových znalostí sa zlepšuje (z 54. priečky na 51.) aj hodnotenie vzdelávania na základe programu OECD PISA posúva Slovensko vyššie z 38. na 36. priečku,“ píše sa v správe.
Inými slovami, získať necelých 40 % z celkových 100 % hodnotenia sa za úspech považovať nedá.
V siedmom ročníku sa hodnotenie IMD snaží poskytnúť obraz o talentoch popredných ekonomík, a teda ich globálnej konkurencieschopnosti. Robí to tak, že na meranie trhov použije spoľahlivé údaje a výsledky prieskumov.
Ekonomiky sa posudzujú podľa troch kľúčových kritérií. V hodnotení „investície a rozvoj“ sa zameriavajú na to, ako krajina podporuje domáce talenty. „Príťažlivosť“ hodnotí, do akej miery si ekonomika dokáže udržať domáce talenty a stiahnuť k sebe tie medzinárodné. „Pripravenosť“ meria kvalitu dostupných zručností a kompetencií.
Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch sa najnovšia štúdia uskutočnila v období od januára do apríla, a preto úplne nezohľadňuje vplyv pandémie. Jose Caballeros, hlavný ekonóm Medzinárodného centra pre konkurencieschopnosť IMD, však pre CNBC uviedol, že zistenia poskytujú určitý náznak toho, na ktorých pracovných trhoch sa dá očakávať najväčší sociálny a ekonomický dopad.
„Výkonnosť najlepších krajín z oblasti talentov je stále pomerne silná. Medzi ostatnými ekonomikami vidíme väčšie výkyvy,“ uviedol Caballeros.
Indonézia, ktorá sa umiestnila na 45. pozícii, a Malajzia, ktorá bola na 23. mieste v zozname, sa tento rok v rebríčku prepadli kvôli „úniku mozgov“. Odchod vzdelaných pracovníkov z ich domovskej krajiny a znížená schopnosť prilákať zahraničných vysokokvalifikovaných pracovníkov a medzinárodných manažérov im markantne stiahla skóre. Caballeros dodal, že pandémia tento problém pravdepodobne ešte zhorší.
Uzatváranie ekonomík, vrátane hraníc, môže spôsobiť negatívny vplyv aj na ďalšie krajiny, ktoré sú do veľkej miery závislé od zahraničných talentov, ako sú Singapur, Austrália, USA a Veľká Británia.
Caballeros však uviedol, že pandémia tiež poskytla hospodárstvam príležitosť, aby investovali do svojich obyvateľov a prispôsobili sa novým spôsobom práce.
„Umožnenie zamestnancom získať nové alebo presunúť existujúce zručnosti, napríklad prechodom na prácu na diaľku, bude nevyhnutné na udržanie efektívnosti fondu talentov v blízkej budúcnosti,“ uviedol. „Táto efektívnosť bude nevyhnutná na zvládnutie nových výziev, ktoré môžu nastať po súčasnej kríze. Uľahčenie prijímania flexibilných nových technológií bude tiež užitočné pre tieto ekonomiky, pretože ich bude možné presunúť tak, aby vyhovovali potrebám neustále sa meniaceho kontextu,“ dodal Caballeros.
