Veľmi drahá záchrana

, HOR Foto: SITA/AP

Hrozba zániku kvôli nútenému zaparkovaniu lietadiel je zažehnaná. Dlhé týždne jednaní so spolkovou vládou sa koncom júna ukončili a akcionári, Európska komisia a rôzne ďalšie inštitúcie, schválili rozsiahli balík na záchranu vlajkového nemeckého prepravcu Lufthansa.

Záchranný balík stál 9 miliárd eur. Z toho 4,7 miliárd tvorí „tichý vklad“ ako časť základného imania, 1 miliarda konvertibilný dlhopis, 300 miliónov za 20 % podiel vo firme a 3 miliardy úverov najmä cez banku KFW.

Budú to však drahé miliardy. Ako píše vo svojom článku handelsblatt.com štát zachráni Lufthansu, no v mnohých ohľadoch to bude veľmi drahá záchrana. Už dnes je jasné, že Lufthansa sa bude musieť podrobiť intenzívnej odtučňovacej kúre. Tvrdé pristátie sa podarilo odvrátiť a Lufthansa sa nemusela prihlásiť do žiadnej ochrany pred veriteľmi, no pomoc zo strany spolkovej vlády bude firma „odrábať“ ešte niekoľko rokov.

Trápenie nemeckého obra nezačalo epidémiou covid-19. Pod tlak sa spoločnosť dostala niekedy v roku 2018, odkedy jej akcie začali strácať na hodnote. Keď bola spoločnosť v roku 1997 v plnom rozsahu sprivatizovaná, predávali sa jej akcie za 35 mariek, čiže približne za 18 Eur. Dnes jej cena osciluje okolo 9 eur. V decembri 2017 boli akcie na vrchole a obchodovali sa za 31 eur. Od tej chvíle sa však ich cena posúvala len smerom dole.

V roku 2019 sa objavili prvé správy o plánoch manažmentu oddeliť od Lufthansy niektoré jej divízie špecializované na vybraté činnosti. Ako spomínala cnn.com vo svojom príspevku o varovaní pred poklesom zisku, Lufthansa svoje zhoršujúce sa výsledky zdôvodnila konkurenčným tlakom na krátkych trasách v Európe. Nízkonákladové spoločnosti podľa vyjadrenia Lufthansy lietali na trasách v rámci Európy aj pod úroveň vlastných nákladov. Ich primárnym cieľom mal byť trhový podiel bez ohľadu na ziskovosť, čo pre Lufthansu znamenalo, že sa musela brániť podobnými zbraňami. Pri úrovni ochrany pracovníkov a odborových zväzoch aké má Lufthansa sa však zníženie ceny leteniek okamžite prejaví na skresanej marži. Jednoducho nie je z akého nákladu ukrojiť. Rok 2019 bol ešte v znamení rastúcich cien paliva, čo v kombinácii s nadkapacitami na európskom nebi viedlo k poklesu príjmov pred odpismi a zdanením (EBITDA) o 6 % v porovnaní s rokom 2018.

Do toho sa ako bonus začiatkom roka 2020 primiešal vírus Covid-19 a prepad dopytu na nulu. Následkom núteného „uzemnenia“ lietadiel sa Lufthansa dopracovala až do štádia, kedy musela požiadať o štátnu pomoc, aby predišla masovému prepúšťaniu a celkovej likvidácii firmy. Podmienky, ktoré si vláda stanovila za finančnú podporu sú tvrdé. Okrem iného obsahujú odstúpenie časti pristávacích a štartovacích „slotov“ vo Frankfurte. Podobne bude potrebné prepustiť aj časť zamestnancov a bude sa preverovať aj možnosť predaja niektorých dcérskych spoločností, prípadne uvedenie divízií spoločnosti ako separátnych firiem na burzu cenných papierov.

Podmienky peňažnej podpory sa podľa finálnej dohody budú každým rokom sprísňovať, lepšie povedané budú z roka na rok pre Lufthansu drahšie a drahšie. Do konca roka 2021 bude Lufthansa štátu za úvery platiť úrok 4 % a následne každý rok táto sadzba vzrastie o 1 percentuálny bod. Ak sa pomoc bude čerpať aj v roku 2027, bude úrok vo výške 9,5 %. Už spomínaná hrozba prepúšťania sa však finančnou pomocou od vlády nestratila. Zo súčasných 138 000 zamestnancov budú niektorí musieť odísť. Lufthansa so sebou nesie odhadom 26 miliárd eur v záväzkoch a dlhoch za penzijným poistením svojich zamestnancov. Podľa predsedu dozornej rady Karla – Ludwiga Kleya bude potrebné na vyrovnanie týchto záväzkov, aby sa zrýchlil proces predaja niektorých aktivít a dcérskych spoločností. Podľa handelsblattu sa za obzvlášť atraktívnu považuje dcérska spoločnosť zameraná na údržbu a opravy lietadiel – LH Technik.  

Okrem takýchto divestícií sa na zozname opatrení nachádzajú aj spomínané kroky vedúce k zníženiu mzdových nákladov. Situáciu si dobre uvedomuje už aj časť odborov, ktoré v skupine Lufthansa pôsobia a zastupujú práva pracovníkov na rôznych postoch. Piloti a palubný personál avizoval ochotu skresať svoje mzdy, čo by mohlo firme ušetriť až 850 miliónov eur. Niet sa čo diviť, veď aj „bohaté“ aerolínie z krajín bohatých na ropu avizujú prepúšťanie a aj úhlavný nepriateľ z Írska Ryanair hovorí o 17 % zamestnancov, ktorí budú musieť odísť. Piloti si donedávna vedeli svojimi štrajkovými akciami „dupnúť“ a pritlačiť na manažment s požiadavkami na zvyšovanie miezd. Štrajky v najvyššej sezóne viedli k negatívnemu vnímaniu nielen u zákazníkov, ale aj u pozemného či technického personálu. Ak si dnes kapitán lietadla dokáže v Lufthanse ročne zarobiť 225 000 eur, je to z veľkej časti zásluha odborových organizácií. Ak sa potvrdia odhady analytikov o poklese dopytu v nasledujúcich rokoch, bude z Lufthansy musieť odísť možno až 26 000 ľudí, čo je už takmer 20 % z celkového počtu pracovníkov. V tom sú započítaní aj pracovníci v rakúskych Austrian Airlines, či v belgických Brussels Airlines.

Jedna časť spoločnosti LSG Sky Chefs, ktorá poskytuje pre letecké spoločnosti stravovanie pre pasažierov, bola koncom roka 2019 predaná jednému z konkurentov – skupine Gategroup. Pre pandémiu Covid-19 však aj táto transakcia zrejme ešte nebola uzavretá. Išlo len o európske aktivity cateringu a pred Lufthansou ešte leží predaj svetových aktivít LSG Sky Chefs, kde sa očakávala cena niekde nad 500 miliónov eur, ale pre Covid-19 je tento krok momentálne odložený bokom.

Čo by mohlo byť ešte na predaj, sú lietadlá skupiny Lufthansa. Tie sú údajne z väčšej časti kupované bez leasingových záväzkov a mnohé nie sú zaťažené žiadnym záložným právom. Ich hodnota sa odhaduje na 10 miliárd eur. Otázka však je, kto by ich dnes kupoval, keď nadbytočné kapacity lietadiel boli už aj pred marcom 2020. Tento faktor skresal hodnotu flotily možno až o polovicu.

Ešte tu zostáva spoločnosť Lufthansa Technik (LHT), s ktorej čiastočným zalistovaním na burze sa manažment Lufthansy pohrával už pred koronavírusom. Jej 26 000 zamestnancov dokázalo vygenerovať tržby vo výške 6,9 miliardy eur a zisk pred úrokmi a zdanením predstavoval 493 miliónov eur. To je pravé rodinné striebro a s ním sa len ťažko lúči. Navyše práva na údržbu lietadiel značiek Boeing a Airbus sú naviazané na ich využívanie v rámci skupiny Lufthansa. Pri predaji LHT by sa zrejme o týchto licenciách muselo rokovať od nuly.

Z rodinného striebra by sa dala ešte vyčleniť švajčiarska dcéra Swiss International Airlines. Už len fakt, že v rámci Swiss sa nehovorí o nadmernej
zamestnanosti je dôkazom, že sa bavíme o zdravej firme. Tvrdé škrty si Swiss už prežil v roku 2001, keď dočasne musel zastaviť svoju prevádzku. V čase pandémie však aj švajčiarska vláda prišla na pomoc a poskytla Swissu 1,4 miliardy eur. Za to poskytla Lufthansa záruky, že neopustí Švajčiarske letiská. Predaj však komplikuje previazanosť letových poriadkov a trás medzi Lufthansou a Swissom.

Samotná štruktúra Lufthansy je komplikovaná a skupina drží príliš veľa certifikátov na prevádzku leteckej dopravy (AOC). Len nízkonákladová dcéra Eurowings disponuje troma AOC. Aj tu sa manažment bude snažiť zjednodušiť štruktúru, čoho dôkazom je aj zámer predať podiel v spoločnom nemecko – tureckom operátorovi Sun Express.

V kocke sa dá zhrnúť, že manažment sa bude všetkými silami snažiť splatiť štátnu pomoc čo najskôr. Dosiahne sa tým na jednej strane úspora nákladov, vytvorí sa priestor pre sprehľadnenie firemnej štruktúry a v neposlednom rade sa manažmentu nebude cez plece pozerať nikto z politikov. Lufthansa bude menšia a iná, v podstate sa tak po druhý krát stane sprivatizovanou spoločnosťou. Predpoklad vlády je, že z toho kvapne niečo aj pre daňového poplatníka vo forme úrokov a poplatkov.

 

 

Súvisiace články

Aktuálne správy