oPeniazoch.sk, TASR
Odborový zväz pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva (OZ PPaP) nepovažuje situáciu v bankovom sektore za takú zlú, aby na to museli doplácať radoví zamestnanci a odvetvie nemohlo zlepšovať ich postavenie. Konštantné odmietanie kolektívneho vyjednávania nie je podľa nich opodstatnené. Slovenská banková asociácia (SBA) je však presvedčená, že dialóg by sa mal viesť o udržaní a rozvoji bánk na Slovensku.
OZ PPaP tvrdí, že už niekoľko mesiacov vedie spor SBA nielen o otázke zvyšovania miezd zamestnancov, ale aj o forme a legitimite ich vzájomného vyjednávania. Odborári svoje pripomienky a návrhy na zlepšenie procesu vyjednávania už zaslali, zároveň trvajú na tom, že nesúhlasia so žiadnymi z nezáväzných foriem vyjednávania, ako je odporúčanie alebo memorandum. „Nestačí sa len zamýšľať nad otázkou, ako vytvoriť čo najlepšie pracovné prostredie pre slovenský bankový sektor, ale aj jeho zamestnancov a na vybudovaní takéhoto prostredia reálne pracovať, a to s právnou legitimitou. Slová totiž zmeniť situáciu nedokážu, avšak štandardy ustanovené v právne záväznej a vynútiteľnej kolektívnej zmluve už áno,“ uviedol predseda OZ PPaP Svetozár Michálek.
SBA upozorňuje, že od 1. januára tohto roka platia banky zvýšený bankový odvod, čo výrazne zníži ich ziskovosť a ovplyvní ich finančnú stabilitu. „SBA ako hlavnú tému možného sociálneho dialógu vidí v hľadaní spoločnej platformy so zástupcami odborov na udržanie ďalšieho rozvoja bánk a investícií na Slovensku. Keďže možný sociálny dialóg sa týka bánk a odborárov, nevidíme dôvod viesť ho cez médiá,“ uviedla pre TASR hovorkyňa SBA Diana Brodnianska.
Odbory namietajú tvrdenia o ťažkej situácii bankového sektora, hoci vyšší bankový odvod odmietajú. „Ani napriek bankovému odvodu, s ktorým nesúhlasíme, nepovažujeme ekonomickú situáciu bánk za zlú, a už vôbec nie natoľko, aby na to museli doplácať radoví zamestnanci a odvetvie nemohlo zlepšovať ich postavenie. Naopak, slovenský bankový sektor patrí medzi tie zdravšie v eurozóne, čo dokazujú oficiálne čísla,“ tvrdí Michálek. Podľa jeho slov Slovensko patrí medzi krajiny, kde na jedného bankového zamestnanca pripadá najviac obyvateľov, čo vedie k preťažovaniu zamestnancov a nezdravej kumulácii pracovných povinností. Tiež tvrdí, že na Slovensku ide zamestnancom z hrubej pridanej hodnoty 43 centov z vyprodukovaného eura, v Rakúsku, Nemecku alebo Francúzsku je to od 60 po 66 centov z jedného eura. „Kým v západných bankách je bežný pomer zisku a kompenzácií zamestnancov 1:2 v prospech zamestnancov, tak na Slovensku je bežný pomer v jednotlivých bankách 2:1 v prospech ziskov a v neprospech kompenzácií zamestnancov,“ dodal Michálek s tým, že odborári preto považujú primeranú valorizáciu miezd za oprávnenú a finančne vykonateľnú v podmienkach slovenského bankového sektora.
