oPeniazoch.sk, AIER Foto:getty images
Mnoho ľudí spája kryptomeny s podvodmi a Ponziho schémou. V niektorých prípadoch to bez debaty platí, ale u tých najuznávanejších najskôr nie. V skutočnosti sa nedajú celkom kvalifikovať za Ponziho systémy, pretože len zriedka majú jediného zakladateľa. Sú to však pyramídové hry. Ale to rovnako platí aj o šperkoch, peniazoch, či inom majetku.
Ponziho schéma. Výraz, ktorý sa najčastejšie spája s podvodmi, či sofistikovanými krádežami. V skratke, prijímajú peniaze investorov na základe veľkých prísľubov mimoriadnych výnosov, predstierajú, že ich investujú na základe nejakej tajnej receptúry. V skutočnosti ale vyplácajú včasných investorov výnosmi zo vstupov nových investorov. Princíp snehovej gule, ktorá na seba viaže ďalší sneh valiac sa dolu svahom, aj Ponziho schémy dokážu prežiť len kým prichádzajú peniaze od nových investorov a prevyšujú výnosy (a výbery) pre tých starých. Ak sa prísun spomalí, schéma prestáva fungovať.
Pyramída má mierne odlišnú štruktúru, zakladateľ prijíma ľudí na nejakú údajnú úlohu a títo ľudia zase prijímajú ešte viac ľudí v dlhom reťazci stále väčšieho počtu účastníkov. Práve pridávanie stále väčších vrstiev na spodnú časť pyramídy udržiava činnosť pri živote. Týmto spôsobom môžu prví účastníci efektívne profitovať, pričom bohatstvo a prosperita ľudí na vrchole pyramídy sa zvyčajne využívajú ako motivácia pre nových účastníkov.
Skúsme sa v kontexte pyramídových schém pozrieť na peniaze. Bez ohľadu na to, akú majú peniaze formu, ak ich chceme získať od niekoho iného, musíme sa vzdať nejakého hodnotného tovaru alebo služby. Musíme predať svoje veci alebo poskytnúť nejakú prácu výmenou za peniaze. Keď sa po prvýkrát zapojíte do menovej siete, peniaze získate výmenou za niečo hodnotného od niekoho, kto ich má, od niekoho kto je vyššie v pyramíde. Rozdiel v peňažných zostatkoch ľudí je rozdielny. Keď držím peniaze, robím tak na základe primeraného predpokladu, že neskôr budem môcť tieto peniaze použiť na tovar a služby, ktoré si zvolím. Inými slovami, môžeme držať niečo, čo nemá osobitný význam, povedzme kúsky papiera, a stále si byť istý, že ich cenné vlastnosti môžu byť postúpené ďalšiemu človeku.
Warren Buffett nedávno zábavne poznamenal, že kryptomeny nemajú žiadnu hodnotu. "Dúfate, že príde niekto iný a neskôr vám za ne zaplatí viac peňazí. Ale potom má ten problém on."
Takéto vlastníctvo sa ale spája aj s množstvom iných vecí. Predchádzajúce generácie zaplatili za bývanie omnoho menej, ako tí, ktorí prišli po nich, pričom finančnú výhodu im priniesol vývoj cien nehnuteľností za posledné desaťročia.
Z ekonomického hľadiska predstavujú zostatky peňazí kúpnu silu, ktorá sa nepoužila. Držaním hotovostných zostatkov podporujem pyramídu menovej siete. Kúpna sila v porovnaní s iným tovarom a službami je vyššia ako predtým, čo prospieva každému, kto peniaze drží. Je to rovnaké ako keď vám vlastníctvo domu prinesie neočakávané finančné výhody počas boomu ceny nehnuteľností alebo ako pridanie novej vrstvy do pyramídy, čo prináša výhody tým na vrchole. Aj zlato je pyramída, čím viac ľudí drží zlato, tým je jeho kúpna sila väčšia.
Kryptomeny, rovnako ako zlato, šperky alebo vzácne Rembrandtove diela, sú stávkami na to, že niekto iný neskôr zaplatí za ne ešte vyššiu cenu. Ani hora hotovosti, ktorú drží spoločnosť Warrena Buffetta (asi 128 miliárd dolárov), neprodukuje nič (okrem nejakej úrokovej sadzby pod infláciou), ale ponúka Buffettovi možnosť kúpiť si v budúcnosti firmy za menej, ako v súčasnosti. Bez ohľadu na to, v čom drží Buffet túto hotovosť, má z toho prospech subjekt, ktorý ju vydal: krátkodobé štátne dlhopisy, ktoré drží, znižujú náklady na financovanie vláde alebo náklady na financovanie banky alebo právnickej osoby, v ktorej drží vklady.
Držba fyzickej hotovosti umožňuje centrálnej banke bezplatne financovať svoje portfólio aktív a vytvárať emisie peňazí. V skutočnosti, Buffettova držba hotovosti v očakávaní zvyšovania cien poskytuje Fedu bezplatné financovanie. Výhody z toho má menová pyramída, „nespravodlivý“ finančný prospech plynie emitentovi rezervnej meny. USA by mohli platiť za svoj dlh menej, pretože cudzinci sú ochotní držať veľké množstvo americkej meny vo svojich bankových trezoroch. To isté by sa dalo povedať o Švajčiarskej národnej banke (SNB). Ľudia držia švajčiarske franky, lebo ich považujú za bezpečné útočisko, SNB môže uspokojiť ich dopyt tým, že si pre seba vytlačí viac frankov bez akýchkoľvek nákladov. Kupuje doláre a eurá za svoje čerstvo vydané franky a – z dôvodov menovej politiky – časť týchto devízových rezerv umiestňuje do akcií zahraničných firiem. Podľa posledných čísel SEC dosahuje portfólio amerických akcií v SNB úroveň 100 miliárd dolárov, z ktorých iba 10 miliárd tvoria akcie Apple, Microsoft a Amazon. Prúd príjmov z tohto portfólia poskytujú SNB bezplatne cudzinci, ktorí sú ochotní držať švajčiarsky frank. A hoci predtým vlastnili doláre a mali možnosť kúpiť si akcie Apple alebo Microsoft sami, radšej sa tejto možnosti vzdali a uprednostnili pohľadávku voči SNB.
Môžeme hovoriť o dolároch vydaných Fedom, frankoch SNB, zlate od ťažobných spoločností alebo kryptomenách z blockchainového protokolu, stále bude platiť rovnaký peňažný atribút: hodnota tokenu, ktorý dostanem, závisí od mojej schopnosti odovzdať ho ďalšej osobe. A bude to stále zložitejšie, ak niekto bude rozdáva tokeny zadarmo. Dôvera je základom vzťahu, ak sa vytratí, nezarobíte nič. A keď držím peniaze, žetóny alebo zlato, emitent a ďalší držitelia získavajú finančnú výhodu: bezplatné financovanie (ekonomické náklady na výrobu meny v rámci daného hospodárstva). Centrálne banky túto výhody získali tým, že ľudia držia ich záväzky, firmy ako Starbucks alebo Amazon tým, že máte ich darčekové poukážky. Všetky peniaze a hodnotné predmety sú pyramídové schémy a všetci držitelia peňazí a cenných predmetov dúfajú, že im niekto za ne zaplatí viac. Takto jednoducho fungujú peňažné zostatky.
