oPeniazoch.sk, SITA
Slabá efektívnosť podpôr a nezáujem štátu prispievajú podľa Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska k záveru, že spotrebiteľ sa so slovenskou zeleninou v obchodoch bude musieť pomaly rozlúčiť.
BRATISLAVA 27. novembra (SITA) – Na Slovensku sa v rámci podpory viazaných platieb a prostredníctvom integrovanej produkcie počas posledných troch rokov podporovala zelenina, ktorá v mnohých prípadoch neputovala do obchodov. Tvrdí to na základe svojej analýzy Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska (ZZZS). “Podpory v rámci viazaných platieb a prostredníctvom integrovanej produkcie nie sú efektívne a neprinášajú náležitý rozvoj odvetvia. Slabá efektívnosť podpôr a nezáujem štátu prispievajú k záveru, že spotrebiteľ sa so slovenskou zeleninou v obchodoch bude musieť pomaly rozlúčiť,“ konštatoval to v stredu pre agentúru SITA riaditeľ ZZZS Jozef Šumichrast.
„Ak sa zameriame na podporu zeleniny v zmysle nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami viazaných priamych platieb, zistíme, že sa v zmysle tejto schémy v roku 2016 pestovala na Slovensku zelenina na výmere 6888,98 ha, v roku 2017 na výmere 6821,75 a v roku 2018 na výmere 8992,44 ha. V rámci viazaných platieb však v roku 2016 zaberala tekvica až 50 % plôch zeleniny. V roku 2017 to bolo takmer 52 % a v roku 2018 tiež 50 %,” ozrejmil Jozef Šumichrast.
V aktuálnom roku, už aj po naliehaní ZZZS, eviduje zväz vytvorenie novej schémy platieb na vybrané druhy zeleniny a v usmernení eviduje konkrétnu tekvicu muškátovú, tekvicu Hokkaido, tekvicu špargľovú a tekvicu maslovú a nie pojem tekvica určená pre produkciu semien na konzum a lisovanie. „Za posledné tri evidované roky bolo na tekvicu v rámci viazaných platieb vyplatených niečo vyše 1,1 mil. eur. Logicky sa teda pýtame, čo bolo cieľom tejto schémy? Podpora tekvice? A koľko z toho tvorila tekvica, ktorú sme si mohli kúpiť v našich obchodoch?“ kladie otázky riaditeľ ZZZS Jozef Šumichrast a poukazuje na prax, keď tekvica často končí zaoraná naspäť do pôdy. Žiadna vyhláška totiž nerieši konzum zeleniny. Pestovaná zelenina preto podľa ZZZS nemusí zákonite skončiť v obchodoch.
V rámci integrovanej produkcie zaberala tekvica z podporených plôch za posledné tri roky v priemere 33 percent a bola podporená sumou až vyše 2. mil. eur. Kde však táto tekvica skončila, je podľa ZZZS otázne. Podobným príkladom je aj reďkev, ktorej popularita u pestovateľov v posledných rokoch stúpla. Často však končí podľa ZZZS zadiskovaná do pôdy a jej podpora je preto nelogická. „Ak takto vyhadzujeme peniaze von oknom, netreba sa čudovať, že dovoz zeleniny zo zahraničia stúpa a my vyrábame málo a draho. Jedným z dôvodov sú práve podpory, ktoré strácajú účinok, nakoľko sú cielené tam, kde nie sú potrebné. Urobme si poriadok v číslach, aby sme vedeli, koľko a kam smeruje peňazí,“ vysvetlil Jozef Šumichrast a apeluje na štát, aby podporoval pestovanie tých druhov zeleniny, ktoré u nás má podľa ZZZS zmysel pestovať.
Celkovo je Slovensko v spolufinancovaní podpôr na špeciálne plodiny v rámci Európskej únie na posledných miestach. Zeleninárstvo preto musí byť podľa ZZZS omnoho viac atraktívnejšie, aby prilákalo mladých odborníkov. „Rozdiel v cene slovenskej produkcie oproti produkcii zo zahraničia je práve v poskytnutej podpore. Chýbajúci objem je daný tým, že pestovateľov zeleniny u nás ubúda a noví nemajú dôvod s pestovaním začínať. Súčasní pestovatelia navyše pociťujú nezáujem štátu o špeciálnu rastlinnú výrobu, preto sa do nej výraznejšie nehrnú,“ uzavrel Šumichrast.
