oPeniazoch.sk, slate Foto: getty images;SITA/AP
Inflácia nemá na každého rovnaký dopad. Chudobné rodiny zasiahne viac ako bohaté. Vedci tento problém označujú ako nerovnosť v inflácii.
Podľa výskumu autorov Christophera Wimera, Sophie Collyerovej a Xaviera Jaravela, je od roku 2004 inflácia asi o 0,44 percenta ročne vyššia pre domácnosti na dolných 20 percentách príjmu ako v rodinách patriacich do najvyšších 20 percent. Bohatí a chudobní míňajú za iný druh tovaru. Kým chudobní dávajú prednosť napríklad rastlinnému oleju, bohatí siahnu po extra panenskom olivovom. Takže ceny sa nemusia nevyhnutne meniť rovnakou rýchlosťou. Podľa tejto teórie sa urobilo viac pre znižovanie cien pre bohaté rodiny než pre chudobné.
Problém je v tom, že infláciu je všeobecne ťažké zmerať, nieto ešte pre konkrétne skupiny ľudí. Správa predpokladá, že dokážeme presne zmerať infláciu pre najbohatšie rodiny a že ju podceňujeme pre všetkých ostatných. Ak je to pravda, možno sa rovnako podceňuje počet ľudí pod prahom chudoby. Je tiež zvláštne, že vedci sa zameriavajú na to, či rastie cena remeselných pív IPA pomalšie ako cena Keystone Light. V správe banky Morgan Stanley z roku 2017 sa píše, že od roku 2016 spotrebitelia s najnižším príjmom minú viac ako 57 percent svojho príjmu po zdanení na nájom a zdravotnú starostlivosť. Spotrebitelia v najvyšších 20 percentách minú menej ako 10 percent svojho príjmu po zdanení v rovnakých dvoch kategóriách. Preto snažiť sa zmerať „inflačnú nerovnosť“ tým, že sa pozrieme na údaje z čiarových kódov, ktoré sa vzťahujú iba na balené výrobky, väčšinou potraviny, nedáva zmysel. Je to však primárny prístup, ktorý trio Wimer, Collyerová a Jaravel použili.
V inej práci zvolil Jaravela iný prístup, založený na údajoch z prieskumu, ktorý pokrýva celú skupinu výdavkových kategórií nachádzajúcich sa v indexe spotrebiteľských cien (CPI) vrátane bývania, verejných služieb a zdravotnej starostlivosti. Keď zahrnuli všetky kategórie, nielen položky obsahujúce čiarový kód, rozsah nameranej nerovnosti v inflácii klesá a nie stúpa. To je čiastočne prekvapujúce, pretože podľa správy banky Morgan Stanley sa percento príjmu, ktoré chudobné rodiny minú na bývanie a zdravotnú starostlivosť, od 90-tych rokov 20. storočia výrazne zvyšuje.
Keď vedci použili 256 mikrokategórií nákupov, chudobní zaznamenali ročnú infláciu vyššiu o 0,35 percentuálneho bodu v porovnaní s bohatými. Keď však použili len 22 kategórií nákupov, kleslol inflačný rozdiel na 0,07 percentuálneho bodu a 80 percent nameranej inflačnej nerovnosti úplne zmizlo.
Podľa výskumu to teda nie je o tom, že cena bývania je príliš vysoko, ale skôr o relatívnych zmenách cien, ako je cena rukoly v porovnaní s tradičným ľadovým šalátom. „Veľká časť nerovnováhy v inflácii vzniká v rámci kvalitatívneho delenia v podrobnejších kategóriách produktov. Napríklad víno vyššej kategórie verzus vstupná úroveň,“ píšu vedci.
Tieto otázky sú súčasťou oveľa širšej diskusie medzi ekonómami o tom, ako by sa všeobecne mala inflácia merať. Ekonómovia sa len ťažko dohodnú na ideálnej celkovej miere inflácie, nehovoriac o tom, ako sa inflácia líši v prípade podskupín spotrebiteľov. Ľudia dnes nakupujú radikálne odlišné veci ako pred 20-timi rokmi. Odhliadnuc od rôznych digitálnych hračiek, treba brať do úvahy napríklad to. Že LED žiarovky spotrebúvajú oveľa menej elektriny ako tie klasické. Index spotrebiteľských cien má tendenciu nadhodnocovať infláciu približne o 1 percento ročne, čiastočne preto, že CPI primerane nezohľadňuje, koľko výrobkov, ktoré používame, prešli časom zdokonalením.
Ak by sme mali súhlasiť s výsledkami teórie inflačnej nerovnosti, videli by sme problém predovšetkým pomalšej inovácii baleného tovaru, ktorý chudobné rodiny kupujú a ignorovali naliehavejšie problémy, ktorým chudobné rodiny čelia v prístupe k dostupnému bývaniu, k zdravotnej starostlivosti, či starostlivosti o deti. Výskum trojice vedcov je ďaleko od toho, aby predložil tvrdý argument, že inflácia prebieha rýchlejšie pre chudobné rodiny ako pre bohaté rodiny. V skutočnosti poukazuje na to, nakoľko je náročné zmerať zmeny v kvalite života.
Bez ohľadu na to, k akému číslu sa dopracujeme, stále sú opodstatnené obavy z rastu nerovnosti. Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa prehlbuje aj bez toho, že by sa nám podarilo napraviť možný vplyv nerovnováhy v inflácii. Ako tvrdí ekonóm Gabriel Zucman, hospodárska nerovnosť môže ohrozovať demokraciu, ak bohatí premenia svoje peniaze na politickú moc spôsobom, ktorý podkopáva právny štát.
