oPeniazoch.sk, The New York Times Foto: getty images
Pokiaľ začne dostatočný počet ľudí konať na základe strachu, môže to viesť k naplneniu proroctva. Ďalšia recesia by mohla nastať aj napriek tomu, že ostatné indikátory nepoukazujú na významné posuny v ekonomike.
Ekonómovia analyzujú monetárnu politiku centrálnych bánk, neustále zmeny v nastavení colnej politiky Spojených štátov či iný rad hlavných indikátorov, ako sú výnosy vládnych obligácií. Na tom by podľa známeho ekonóma Roberta Shillera nebolo nič zlé, ale domnieva sa, že podobné indikátory a analýzy nepoukazujú na významné posuny v ekonomike, ktoré by viedli k recesii. Na to je podľa neho treba začať sledovať ešte jednu netradičnú oblasť. A to pohľady ľudí na stav ekonomiky a zmeny v správaní, ku ktorým vedú.
"Pravdepodobnosť recesie a jej hĺbka záleží čiastočne od toho, aké príbehy si zvyčajne ľudia o stave hospodárstva rozprávajú. Ide o príbehy, ktoré dávajú dohromady nie vždy spolu súvisiace čriepky informácií, ku ktorým sa dostávame od svojich priateľov, médií či zo sociálnych sietí. U spotrebiteľov potom ovplyvňujú ich rozhodnutie míňať alebo sporiť, aké hľadať zamestnanie alebo či riskovať alebo sa držať bezpečnej cesty. Podnikatelia potom na základe podobných príbehov naberajú či prepúšťajú zamestnancov, expandujú výrobné kapacity alebo dokonca zakladajú nové firmy," píše Shiller.
Pri väčšine ľudí sa rozhodovací proces spája s neistotou a nepresnosťami. Nechávame sa tak ovplyvniť emóciami, rôznymi názormi a postojmi. Digitalizácia textu nám ale podľa ekonóma teraz umožňuje analyzovať to, ako sa ekonomické príbehy súčasnosti vyvíjajú a ako vyzerajú.
Shiller na základe svojho výskumu poukazuje na niekoľko oblastí, kde sú tieto príbehy kritické a môžu významne meniť vývoj celého hospodárstva. Okrem iných sú to napríklad:
– dôvera verejnosti,
– spoločenské normy týkajúce sa umiernenosti spotreby či naopak extravagantného životného štýlu,
– vývoj "monetárneho štandardu hodnoty",
– nahrádzania ľudskej práce strojmi,
– hrozba zo strany umelej inteligencie,
– boom a prepad realitného trhu,
– bubliny na akciovom trhu,
– mzdovo cenová inflačná špirála,
– nadmerné zisky veľkých korporácií.
Zmeny v súčasnom prostredí, hoci len malé, môžu významne ovplyvniť príbehy, ktoré si ľudia o stave ekonomiky rozprávajú. Môže sa potom roztočiť špirála podobná infekčnej chorobe. Poučný je v tejto súvislosti príbeh poslednej krízy. Podľa Shillera by bolo logické, ak by panika nastala vo chvíli, keď padla banka Lehman Brothers. Lenže tak sa podľa neho nestalo, pretože medzi širšou verejnosťou táto udalosť nevyvolala zase tak veľký záujem. Išlo totiž o banku investičnú, v ktorej ľudia nemali uložené vklady. "Veľký moment" prišiel až o niekoľko dní neskôr, keď vláda pod svoju správu prebrala spoločnosť Washington Mutual, čo vyvolalo odliv klientov tejto sporiteľne. Až v tejto chvíli sa ľudia začali masovo obávať bankovej krízy.
Po následnom prejave prezidenta Busha, ktorý hovoril o tom, že "obavy môžu plodiť ďalšie obavy", sa podľa Shillera začal šíriť strach z opakovania Veľkej depresie, a tento výraz sa začal "šíriť ako epidémia". Podobne ako niekoľkokrát v minulosti sa tak ľudia začali na aktuálny vývoj pozerať prostredníctvom perspektívy nejakej historickej udalosti, o ktorej mnohokrát počuli.
Aj dnes je podľa ekonóma "príbeh Veľkej depresie stále nažive, hoci momentálne nie je dominantný". Pokiaľ sa začne dostatočný počet ľudí správať a rozhodovať pod tlakom strachu, môže to viesť k sebanaplňujúcemu proroctvu a výsledkom môže byť ďalšia recesia aj napriek tomu, že súčasné prejavy amerického prezidenta Trumpa stále podporujú dôveru a spotrebu, uzatvára Shiller
