Obchodné vojny: Na čo sú dobré?

, Financial Times;bloomberg Foto: TASR/AP

EÚ sa bude musieť rozhodnúť, ako veľmi chce dosiahnuť obchodnú dohodu s Donaldom Trumpom, píše Financial Times.

Ministri sa dnes zídu v Bukurešti, aby diskutovali o tom, kedy a za akých podmienok začnú rokovania s Washingtonom o dohode o znížení ciel na priemyselný tovar. Návrhy na rokovania, ktoré vypracoval Brusel, odrážajú dohodu medzi Trumpom a predsedom Európskej komisie Jean-Claudom Junckerom z minulého roka. Rozhovory EÚ považuje za najlepší spôsob, ako odmietnuť zvýšenie ciel na autá, čo je krok, ktorý by podľa obáv Berlína a ostatných mohol viesť k celosvetovej obchodnej vojne.

Riziko zvýšenia ciel zo strany Trumpa je stále veľmi reálne. Americký prezident skúma obsah dlho očakávanej správy ministerstva obchodu, ktorá by mu dodala strelivo do európskeho automobilového sektora tým, že deklaruje dovozy áut za národnú bezpečnostnú hrozbu.

Generálny riaditeľ spoločnosti Volkswagen Herbert Diess tento týždeň povedal Financial Times, že dodatočné dovozné clá zo strany USA by mohli náklady nemeckého výrobcu automobilov vyjsť na miliardy eur ročne. Hrozbami zavedenia ciel Trump nestráca podporu iba Nemecka, ktoré by malo byť najväčšou obeťou. Ako píše Bloomberg, komplexné geografické rozdelenie priemyslu v Európe však znamená, že poškodí aj ďalšie krajiny, a na niektoré to môže mať ešte väčší relatívny dopad ako na Nemecko.  Krajiny strednej a východnej Európy sú hlboko integrované do medzinárodných výrobných reťazcov, najmä do výroby nemeckých automobiliek. V Maďarsku a Poľsku má väčší podiel na automobilovom exporte vývoz súčiastok, karosérií, častí podvozku alebo motorov, než celých áut. Významnými vývozcovia súčiastok sú tiež Rakúsko a Česká republika. Podkopávanie ekonomického rastu, na ktorý sú Východoeurópania pyšní, nie je pre USA rozumne zvolenou politikou, hoci Trump môže mať pocit, že ide len o nemecká autá, píše Bloomberg.


Ak sa americká clá zvýšia na 25 percent, nie je ľahké vypočítať prípadné dopady na krajiny, ktoré vyvážajú komponenty do Nemecka a ďalších krajín, v ktorých sa vyrábajú "nemecká" autá. Ak clá prinútia automobilky, aby sa pokúsili znížiť náklady, mohli by z toho východoeurópske krajiny časom vyťažiť. V krátkodobom horizonte však všetky stratia, pretože predaj klesne. Prví na rane budú Maďarsko a Slovensko, kde takmer všetok vývoz je zameraný na automobilový priemysel.

Trump ale nie je jedinou hrozbou, ešte je tu európsky volič. Vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sú naplánované o tri mesiace, sa viaceré vlády obávajú toho, že by rokovania mohli využiť opozičné strany. Zatiaľ čo tieto obavy sa postupne rozplynuli v mnohých hlavných mestách EÚ, v Paríži sa naopak najjasnejšie vykryštalizovali. Francúzsko spolu s Talianskom navrhlo, aby sa riešenie prijalo až po voľbách a že rokovania s Washingtonom by sa mali v súčasnosti zameriavať na obchodné otázky, ktoré sa priamo netýkajú znižovania ciel. Paríž sa tiež pokúša o vylúčenie akýchkoľvek prvkov rozhovorov, ktoré by mohli viesť k nepokojom v krajine. Chce aby EÚ potvrdila, že už nemá ambíciu dosiahnuť rozsiahlu obchodnú dohodu s USA, čo sú rokovania o TTIP, ktoré vyústili do protestov v celej Európe pred niekoľkými rokmi. Zatiaľ čo TTIP stroskotalo, v Bruseli sa objavujú obavy, že by formálne odmietnutie mohlo spôsobiť právne komplikácie pre nadchádzajúce a užšie zamerané rokovania.

A potom sú tu ešte ryby. Podľa pravidiel WTO bude akákoľvek dohoda s USA legálna iba vtedy, ak liberalizuje v podstate celý obchod. Keďže poľnohospodárstvo nemá byť témou rozhovorov, ryby by mohli byť nevyhnutné na splnenie potrebných limitov. prahov. Obchodovanie s rybárskymi výrobkami medzi EÚ a USA je nepatrné – 1,8 miliárd eur z 600 miliárd z nepoľnohospodárskeho obchodného vzťahu. Dokonca aj okrajové otvorenie trhu, v rámci WTO, by mohlo výrazne rozšíriť rozsah pôsobnosti dohody. Vzhľadom na politickú citlivosť sektora však Francúzsko a ďalší chcú, aby sa táto téma vyradila z rokovaní.

Nie sú to jediné prekážky, je tu aj zložitá otázka rokovaní o obchodnej dohode s krajinou, ktorá odmieta medzinárodné úsilie v boji proti zmene klímy.

Diplomati EÚ uviedli, že napriek všetkým obavám je stále pravdepodobné, že by sa dohoda mohla nájsť ak sa rozhovory začnú čím skôr. Ak by k obchodnej vojne s USA skutočne došlo, EÚ by mala byť schopná preukázať, že urobila všetko, čo bolo možné, aby sa jej vyhla, dodáva Financial Times.

Súvisiace články

Aktuálne správy