oPeniazoch.sk, Pragmatic Capitalism Foto: SITA/AP;thinkstock
Centrálne banky manipulujú s úrokovými sadzbami a držia ich umelo nízko. Dalo by sa to vysvetľovať aj tak, že tým trestá tých, ktorí by chceli sporiť. Od základných úrokových sadzieb sa odvíjajú aj niektoré sadzby investičných nástrojov s pevným výnosom.
Manipulácia so sadzbami nie je primárnym cieľom centrálnych bankárov. Hlavným dôvodom je reakcia na vývoj ekonomiky. Keď je na tom ekonomika zle, inflácia je nízka, alebo hrozí deflácia, centrálna banka zníži sadzby. V prípade, že sa ekonomike darí a inflácia rastie, centrálna banka sadzby zvyšuje. Manipulácia so sadzbami nie je samoúčelná, sadzby nie sú indikátorom predstihovým.
Na pohyb sadzieb centrálnej banky reagujú aj ostatné investičné nástroje. Spoločne so základnou úrokovou sadzbou klesajú výnosy štátnych dlhopisov, ktoré sú v ostatných rokoch rekordne nízke. Investori hľadajú bezpečnú investíciu, a vzhľadom na to, že inflácia je na nízkej úrovni, nemajú potrebu vyhľadávať nástroje s vysokým výnosom. Negatívne úroky sú extrém, ale výnosy sú vždy dané kombináciou dopytu a ponuky. To platí aj pre ostatné druhy dlhopisov. Dá sa povedať, že centrálne banky nepriamo ovplyvňujú ceny a výnosy investičných nástrojov, ale tvrdiť, že majú na všetky trhy priamy vplyv je nezmysel.
"Fed ako monopolný dodávateľ likvidity a rezerv na trhu, kde sú banky povinné držať určitú úroveň rezerv, vlastne určuje cenu svojich záväzkov. Nemôže však manipulovať s cenou svojich záväzkov, pretože manipulácia znamená, že s cenou záväzkou by musel manipulovať trh. Ale v tomto prípade žiaden trh neexistuje. Fed poskytuje rezervy a určuje cenu týchto rezerv ovplyvňovaním množstva a ceny týchto rezerv," vysvetľuje Cullen Roche, zakladatel Orcam Asset Management. Fed sa podľa neho snaží, aby banky držali rezervy, a tím vlastne sám zvyšuje úroky týchto rezerv. Takže je to vlastne naopak, ako si to kritici myslia. Nesnaží sa sadzby znižovať, ale skôr zvyšovať.
Na druhej strane je prirodzené, že Fed manipuluje trh, pretože je to vlastne jeho cieľ. Centrálna banka vznikla za účelom, aby regulovala medzibankový trh. Vzhľadom k problémom na bankovom trhu na konci 19. a začiatku 20. storočia to bol možno nevyhnutný krok. Banky ako entity, ktoré sa snažia vytvárať zisk, neboli schopné trh udržiavať v rovnováhe, a tak vznikla centrálna banka, ktorá na trh dohliada. Kritici tvrdia, že kvantitatívne uvoľňovanie manipuluje a znižuje dlhodobé sadzby. To ale nie je celkom pravda, pretože keby fungovalo ako má, viedlo by to k rýchlemu rastu ekonomiky, a teda aj k inflácii, a vtedy by sadzby rástli. To bol pôvodný cieľ kvantitatívneho uvoľňovania.
Potom je tu kritika údajov o inflácii, ktoré sú údajne nesprávne. Roche pripúšťa, že nie sú dokonalé, ale úplne klamlivé byť nemôžu. Ak by bola inflácia skutočne vyššia, museli by byť aj vyššie výnosy z dlhopisov, tie sú však z historického hľadiska naďalej nízke.
Roche vyvracia aj mýtus o treste za šetrenie, ktorý centrálne banky dosiahli prostredníctvom nízkych sadzieb. Roche poukazuje na výnosy konzervatívnych portfólií za desať rokov, teda portfólií s rovnakým podielom akcií, dlhopisov a hotovosti. Výnos v takomto prípade bol 4,8 % ročne. AK bolo portfólio z 80 % hotovosti a 20 % akcií, výnos dosiahol 2,57 % ročne a zisk čisto dlhopisového portfólia bol 4,11 % ročne. Čísla dokazujú, že tí čo šetrili, výraznejšie o svoje peniaze neprichádzali. Pravdou ale je, že dlhodobejším držaním výhradne v hotovosti sa k reálnym výnosom nepriblížite. Pri nízkej inflácii peniaze v banke nič nezarábajú, pri vyšších úrokoch zase výnos zhltne inflácia. Je preto jedno, na akej úrovni drží centrálna banky svoje úroky.
Ak by sme za typického sporiteľa považovali človeka, ktorý chce dosiahnuť aspoň nejaký bezrizikový výnos, bol by to investor do štátnych dlhopisov, ktoré podmienku bezrizikového výnosu viac-menej spĺňajú. Problém podľa Rocheho je v tom, že tí, ktorí sa sťažujú na nízke úroky, sú väčšinou protivládne orientovaní jedinci, ktorí by od vládnych dlhopisov chceli vyššie výnosy, než je zdravé. Tým vlastne lobbujú za väčšie deficity a štátne dlhy, ktoré obecne nie sú veľká výhra.
