Merkelová: EÚ nie je sociálna únia

Diskusia 2  
Merkelová: EÚ nie je sociálna únia
Zdroj: Passauer Neue Presse;CELSI
Foto: SITA


23. 5. 2014 - EÚ nie úniou sociálnych služieb a dávok, vyhlásila to nemecká kancelárka v nedávnej diskusii o slobodnom prístupe k práci pre prisťahovalcov z partnerských krajín.

Angela Merkelová sa pre bavorský denník Passauer Neue Presse jasne vyjadrila, že nechce priznať výhody Hartz IV, čo je najčastejšia forma podpory v nezamestnanosti spojená s dávkami, pre tých občanov EÚ, ktorí sa zdržiavajú v Nemecku len za účelom hľadania si práce. "EÚ nie je sociálna únia," vyhlásila.

S rodinnými dávkami je situácia úplne iná, keďže Európsky súdny dvor v tomto prípade dal úplne jednoznačné rozhodnutie, že cudzinci pracujúci v Nemecku majú nárok na príspevok. "Avšak vláda, ktorá je zodpovedná za túto oblasť, by mala vylúčiť možnosť zneužitia," vysvetlila kancelárka.

Merkelová: EÚ nie je sociálna únia

Opoziční Zelení kvôli tomuto rozhovoru obvinili konzervatívcov z populizmu. Merkelovovou vedená CDU a jej bavorská sestra, strana CSU, chce v cieľovej rovinke volebnej kampane do Európskeho parlamentu "predbiehať pravicových populistov sprava", vrátane anti – prisťahovaleckej a euroskeptickej Alternatívy Nemecka (AFD), povedala spolupredsedkyňa Zelených Simone Peterová.

Merkelová: EÚ nie je sociálna únia

V Nemecku, podobne ako vo Veľkej Británii, sa spustili diskusie ohľadom sociálneho cestovného ruchu po tom, čo od 1. januára padli pracovné obmedzenia pre Rumunov a Bulharov. CSU žiada prísne kroky proti zneužívaniu sociálnych dávok prisťahovalcov. "Tí, ktorí budú podvádzať, poletia," tvrdia zástupcovia CSU. Vzhľadom k rozporom v judikatúre Ale nie je jasné, či majú nárok na pomoc Hartz IV, alebo na iné výhody, aj tí cudzinci z EÚ, ktorí síce v Nemecku žijú, ale v krajine nikdy nepracovali. Nie je teda jasné, ako postupovať ak napríklad požiadajú štát o pomoc pri pokrytí nákladov na bývanie.

Lipský sociálny súd postúpil otázku Európskemu súdnemu dvoru so žiadosťou o objasnenie právnej situácie v EÚ. Generálny advokát súdneho dvora v týchto dňoch zverejnil návrh, podľa ktorého by Nemecko zo sociálnej starostlivosti mohlo vylúčiť "osoby, ktoré vstupujú na územie s jediným cieľom, hľadania si zamestnania, alebo využívania sociálnej pomoci." Návrh nijak súd nezaväzuje, ale zvyčajne nie je žiadny rozdiel medzi návrhom a konečným rozhodnutím.

V nadväznosti na diskusiu o sociálnom cestovnom ruchu vláda pripravila návrh zákona, podľa kotrého je možné vylúčiť z krajiny až na päť rokov tých cudzincov, ktorí zneužívajú sociálne dávky. Pri žiadosti o rodinné príspevky už bude musieť byť uvedené daňové identifikačné číslo žiadateľa aj dieťaťa. Návrh právnej úpravy by sa mal dostať do Spolkového snemu ešte pred letnými prázdninami.

V kontexte rastúceho pesimizmu a úzkoprsosti európskej politiky, snahám o obmedzenie voľného pohybu osôb a nastávajúcich volieb do Európskeho parlamentu podpísali renomovaní ekonómovia zaoberajúci sa trhom práce z desiatich krajín EÚ, vrátane Slovenska Manifest pre budúcnosť Európy: Práca bez hraníc.
 

Práca bez hraníc: Manifest pre budúcnosť Európy

Klaus F. Zimmermann a kolektív, 575 slov

Voľný pohyb občanov a pracovníkov v rámci Európskej únie predstavuje jeden zo základných princípov európskej integrácie, ktorý je zakotvený v Európskych zmluvách.

V slobodnej a zjednotenej Európe neexistuje priestor na delenie na občanov prvej a druhej kategórie.  A predsa, jednotlivé členské štáty a záujmové skupiny v súčasnosti uvažujú o tom, že by sa vrátili v čase a obmedzili právo občanov zamestnať sa v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie.

Aj keď ho podporuje len menšina v rámci jednotného európskeho trhu, na tento trend sa dívame s narastajúcimi obavami. Úmysel obmedziť voľný pohyb pracovných síl, ako jedno zo základných práv, smeruje proti záujmu Európanov vybudovať dynamickú a prosperujúcu ekonomiku.

Výzvy na obmedzenie voľného pohybu sú obzvlášť škodlivé v súvislosti s prebiehajúcou politickou debatou, zameranou na ovplyvnenie výsledkov volieb do Európskeho parlamentu v tomto roku.

Skutočne európsky trh práce – teda trh bez hraníc – je nevyhnutným predpokladom pre fungovanie jednotnej trhovej ekonomiky a stabilitu európskej meny. Bez neho sa nám vzdiali perspektíva ekonomického rastu ako aj nádej na Európu, ktorá dokáže nájsť rovnováhu medzi ponukou a dopytom. 

Aktívne prijatie neobmedzaného pohybu pracovných síl so sebou prináša množstvo výhod. Okrem prínosu pre dynamiku ekonomík v Európskej únii a pomoci pri prekonávaní výrazných ekonomických rozdielov medzi členskými štátmi, tiež zjemňuje dopady nepriaznivého demografického vývoja.

Je faktom, že voľný pohyb pracovných síl nevedie k migrácii za sociálnymi dávkami, ale slúži ako prostriedok na lepšiu alokáciu obmedzených ľudských zdrojov v rámci EÚ.

Skrátka, voľný pohyb pracovných síl môže byť prospešný pre všetky zainteresované strany, podporiť ekonomický rast a zlepšiť konkurencieschopnosť našich ekonomík.

Odstránenie pretrvávajúcich obmedzení

Teraz nie je čas na krok späť. Práve naopak, teraz je čas na odstránenie zostávajúcich prekážok, ktoré stoja v ceste k vytvoreniu skutočne slobodného a zjednoteného európskeho trhu práce.

Jedine keď sa tento cieľ stane skutočnosťou, jedine tak nevyznie hlavný prísľub Európskej únie – neustále zvyšovať životnú úroveň svojich obyvateľov – naprázdno.

Na to, aby sme splnili tento záväzok, je potrebné prijať niekoľko opatrení:

 

  1. V potrebnej miere prispôsobiť legislatívu v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia a lepšie skoordinovať verejné a súkromné dôchodkové systémy.
  2. Zaviesť efektívny celoeurópsky pracovný portál, aby si pracovníci mohli vyhľadávať pracovné ponuky aj vo vzdialených oblastiach.
  3. Realizácia takéhoto systému si vyžaduje existenciu transparentných a efektívnych pravidiel na určenie sociálnych benefitov pre uchádzačov o prácu počas obdobia, keď ju hľadajú v inom členskom štáte.
  4. Musíme podporiť celoeurópsku mobilitu vytvorením ponuky cenovo prístupných jazykových kurzov a relokačných služieb. Ďalším kľúčovým spôsobom, ako povzbudiť pracovníkov hľadať prácu v zahraničí, sú výmenné pobyty pre stážistov a pracovníkov, ako aj ďalšia podpora a posilnenie úspešných foriem medzinárodnej výmeny študentov.
  5. Musíme sa dohodnúť sa na štandardoch, ktoré by umožňovali vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií a vzdelania rámci celej EÚ tak, aby sa držitelia takto uznaných kvalifikácií mohli uchádzať o zamestnanie kdekoľvek sa rozhodnú.
  6. Musíme otvoriť naše myslenie myšlienke takej Európskej únie, kde aj pracovné pozície vo verejnom sektore môžu byť obsadzované kvalifikovanými kandidátmi z iných členských štátov.
  7. Musíme výrazne zlepšiť informovanosť občanov EÚ o výhodách práce v zahraničí ako aj príchodu migrantov ku nám.

Z týchto dôvodov vyzývame na prijatie Charty EU ako spoločného záväzku k “práci bez hraníc”.

Pre dosiahnutie rozhodného a nezvratného pokroku v tejto veci, sme pripravení podporiť  založenie celoeurópskeho akčného výboru zloženého zo zástupcov verejnej správy, súkromného sektora a akademickej sféry.

Musíme spojiť sily v prospech európskeho sna, a nie ho podkopávať ešte skôr, ako mohol naplno prejaviť svoj potenciál.

 

Podpísaní poprední európski ekonómovia zaoberajúci sa trhom práce:

Tito Boeri, Bocconi University, Miláno, Taliansko

Pierre Cahuc, CREST-ENSAE, Paríž, Francúzsko

Werner Eichhorst, IZA, Bonn, Nemecko

Juan F. Jimeno, Bank of Spain, Madrid, Španielsko

Pawel Kaczmarczyk, Warsaw University, Varšava, Polsko

Martin Kahanec, Central European University, Budapešť, Maďarsko a CELSI, Bratislava, Slovensko

Jo Ritzen, Maastricht University, Maastricht, Holandsko

Monica Roman, Bucharest University of Economic Studies, Bukurešť, Rumunsko

Nina Smith, Aarhus University, Aarhus, Denmark

Alan Winters, University of Sussex, Brighton, Great Britain

Klaus F. Zimmermann, IZA and Bonn University, Germany