oPeniazoch.sk, TASR
Ak SR využije na financovanie aktualizovaného diaľničného programu povstupové fondy Európskej únie (EÚ), očakáva sa, že diaľnica západ - východ spájajúca Bratislavu s Košicami by pri optimistickom variante mohla byť spojazdnená v roku 2010. Tento diaľničný úsek spolu s výstavbou dvoch južných ťahov, rýchlostnej komunikácie Trnava - Zvolen a Zvolen - Košice sú tri priority diaľničného programu, na ktorom sa v marci 2003 zhodla vláda SR
Bratislava 15. októbra (TASR) – Ak SR využije na financovanie aktualizovaného diaľničného programu povstupové fondy Európskej únie (EÚ), očakáva sa, že diaľnica západ – východ spájajúca Bratislavu s Košicami by pri optimistickom variante mohla byť spojazdnená v roku 2010.
Tento diaľničný úsek spolu s výstavbou dvoch južných ťahov, rýchlostnej komunikácie Trnava – Zvolen a Zvolen – Košice sú tri priority diaľničného programu, na ktorom sa v marci 2003 zhodla vláda SR. Uviedol to dnes námestník generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest (SSC) Peter Gandl v rámci 30. medzinárodného festivalu EKOTOPFILM v Bratislave. Podľa skupiny expertov EÚ, povedal ďalej, bola zostavená štúdia Empirica Bonn, v ktorej „trojuholník Bratislava – Viedeň – Györ bol označený za región s najväčším potenciálom rozvoja spomedzi členských štátov EÚ i jej 10 kandidátov.“ Aj z tohto dôvodu sa najviac budujú diaľničné a ďalšie dopravné cesty v hlavnom meste SR, aj keď aktualizovaný diaľničný program zdôrazňuje rovnomernosť výstavby diaľničných úsekov v regiónoch SR. V 1. štvrťroku 2003, spresnil, z celkových zahraničných investícií pre SR 65 % získala Bratislava a 35 % ostatné regióny. Vysoká koncentrácia obyvateľstva, intenzívna výstavba, ekonomická angažovanosť, veľký počet vozidiel a k nim málo dopravných komunikácií vyvíjajú zvýšený tlak na výstavbu diaľnic a ostatných dopravných ciest v Bratislave. Tým, že pokračuje v hlavnom meste i na celom území štátu výstavba diaľničných ťahov od apríla roku 1969, „SR sa postupne napája na zahraničné dopravné koridory, ČR, Poľsko, Maďarsko respektíve Ukrajinu a Poľsko, teda na európsku dopravnú sieť,“ zdôraznil Gandl.
Námestník primátora hlavného mesta SR Karol Kolada podotkol, že najnovší územný plán rozvoja Bratislavy, aj jeho predchádzajúce verzie, rátali s diaľničnými ťahmi a obchvatmi mimo mesta. K odťaženiu vozidiel v Bratislave má prispieť aj výstavba Mosta Košická cez Dunaj, ktorá pokračuje od 1. februára 2003 „dobrým tempom“ v investičnom náklade 3,6 miliardy Sk. Poznamenal, že súčasný stav osobných automobilov v Bratislave na 1 000 obyvateľov sa podľa prieskumu z roku 2002 očakával až v roku 2030. Po uvedení mosta do prevádzky, čo sa plánuje v lete 2005, by sa dnešný obojstranný pohyb 180 000 vozidiel po štyroch mostoch cez Dunaj mal odľahčiť o 40 000 áut ročne.
Skutočnosť, že mesto Trnava dlhodobo modelovalo svoj územný plán tak, aby mohlo prijať viacero investične náročných zahraničných akcií, sa vyplatil. Vedúci odboru územného rozvoja mesta Trnava Milan Horák oznámil, že odpoveďou na infraštruktúrnu vybavenosť Trnavy a blízkeho okolia je aj príchod firmy Peugeot s plánom vybudovať závod PSA. Inžinierske práce na pozemku boli ukončené a francúzskemu investorovi odovzdané. Ten už začal v areáli novej automobilky s výstavbou lisovne, potvrdil M. Horák. Projekt uvádza, že nie v priestore závodu, ale v jeho okolí bude vysadená zeleň a najbližšie obytné objekty budú od závodu vzdialené 1 km. Spolu s SSC bude vybudovaný aj obchvat okolo mesta a nové koridory na miestnych komunikáciách.
