oPeniazoch.sk, TASR
Frankfurt nad Mohanom 6. marca (TASR) – Európska centrálna banka (ECB) sa chce zbaviť dlhopisov problémových krajín. Banka do bondov okrajových štátov eurozóny investovala 77 miliárd eur. Centrálni bankári program ostro kritizujú, preto by ECB dlhopisy najradšej predala Európskemu fondu finančnej stability (EFSF).
Podľa informácií nemeckého týždenníka Der Spiegel sa chce ECB dlhopisov zadlžených krajín eurozóny, ktoré nakúpila v posledných mesiacoch, zasa zbaviť. Predstavitelia banky požadujú výkup týchto dlhopisov, ktoré sú v bilancii ECB, prostredníctvom EFSF. EFSF je časťou eurovalu, pričom prostriedky získava na trhu predajom dlhopisov, za ktoré ručia štáty eurozóny.
ECB už niekoľko mesiacov presadzuje, aby dlhopisy problémových krajín namiesto nej nakupoval EFSF. Nikdy predtým sa však jej predstavitelia nevyjadrili v tom zmysle, že by stabilizačný fond mal kúpiť aj dlhopisy, ktoré vlastní ECB.
Predaj stabilizačnému fondu by bol logický, keďže EFSF, ktorý je akciovou spoločnosťou so sídlom v Luxemburgu, vznikol špeciálne na podporu zadlžených krajín eurozóny. Naproti tomu nákup dlhopisov týchto krajín, ktorý ECB spustila v máji 2010, je problematický, keďže vyvoláva pochybnosti o politickej nezávislosti banky. Program ostro kritizujú aj predstavitelia ECB. Bol napríklad príčinou sporu medzi prezidentom ECB a odchádzajúcim guvernérom nemeckej centrálnej banky Axelom Weberom.
Trichet doteraz obhajoval nákup dlhopisov ako súčasť menovej politiky banky. ECB nekupuje dlhopisy priamo od vlád, ale od bánk. ECB sa podľa Tricheta snaží odstrániť defekty na dlhopisovom trhu, ktorý je veľmi dôležitý pre medzibankový trh. Ak by ECB predala dlhopisy EFSF, protirečilo by to cieľu programu, ktorý si stanovila ECB.
Proti nákupu vládnych dlhopisov stabilizačným fondom je zasa Nemecko. Rozšírenie operácií EFSF tak, aby mohol nakupovať štátne dlhopisy, by fungovalo len v prípade výrazného zvýšenia prostriedkov vo fonde, s čím Berlín, na ktorý v súčasnosti pripadá asi tretina garancií, nesúhlasí.
Úlohou EFSF v súčasnosti je poskytovanie finančnej pomoci pre krajiny eurozóny, ktoré sa ocitnú v problémoch s financovaním. Záchranný úver je úročený vyššou sadzbou, než za akú získava fond prostriedky na trhu, a krajina, ktorá ho dostane, musí realizovať tvrdé úsporné opatrenia. Ak by však fond nakupoval dlhopisy na trhu, krajiny, ktorým by pomáhal, by nemuseli plniť žiadne podmienky a neboli by motivované k ozdraveniu verejných financií.
Diskutuje sa ešte o jednom riešení. EFSF by mohol poskytnúť zadlženým krajinám úvery, aby na trhu nakúpili časť svojich dlhopisov.
Informoval o tom Financial Times Deutschland.
