Už o niekoľko dní v praxi prvýkrát naplno pocítime zrušenie voľna počas štátneho sviatku 1. septembra. Aj keď sa toto opatrenie v rámci balíčka konsolidačných opatrení zaviedlo už vlani, vtedy 1. september pripadol na nedeľu. Prvýkrát si tak ľudia budú musieť plniť pracovné povinnosti počas začiatku školského roka až tento rok. Na podobný pocit si zdá sa budeme musieť zvyknúť, keďže v hre je aj ďalšie rušenie voľných dní počas štátnych sviatkov.
Zrušenie dňa pracovného pokoja 1. septembra na Deň Ústavy SR navrhlo ministerstvo financií ešte v závere roka 2023, a to v rámci série opatrení „Lex konsolidácia“. Nimi sa vtedy čerstvo nastupujúca vláda Roberta Fica snažila plátať dieru v slovenskom rozpočte. Kabinet pritom pri rušení voľna počas štátneho sviatku argumentoval tým, že Slovensko má najväčší počet dní pracovného pokoja v rámci Európskej únie.
Okrem zrušenia pracovného voľna počas Dňa Ústavy Slovenskej republiky vláda koncom roka 2023 prijala aj ďalšie konsolidačné opatrenia. Len na pripomenutie, rozhodla sa napríklad siahnuť na odvody do druhého dôchodkového piliera, zvyšovať zdravotné odvody pre firmy a podnikateľov či zaviesť bankový odvod.
-
Plakal, či nie? Sklamanie Cristiana Ronalda po vyradení z MS spustilo bizarný spor za milióny dolárov! Posúďte sami. (foto)
-
Šokujúce čísla: Eurostat ukázal, koľko rokov bude mať priemerný Slovák v roku 2100!
-
Pozor na nové pravidlá DPH pri firemných vozidlách: Čo musíte splniť, aby ste neprišli o plný odpočet? (poradňa)
Všetky tieto opatrenia mali spoločný cieľ a to zvýšiť príjmy štátnej kasy. Zrušenie voľna počas 1. septembra malo vlani len obmedzený vplyv, keďže tento deň pripadol na víkend. Rezort financií preto vyčíslil pozitívny dopad tohto kroku len na 12 miliónov eur. Plný efekt by sa však mal prejaviť už v tomto roku, kedy by si mal štátny rozpočet polepšiť podľa pôvodných odhadov o zhruba 130 miliónov eur. S rovnakou sumou ministerstvo počítalo aj pre rok 2026.
Mala by vláda konsolidovať aj rušením voľných dní počas štátnych sviatkov?
Postupne by sme sa však mali pripraviť aj na to, že v práci budeme tráviť viacero štátnych sviatkov. Lídri koalície sa totiž už dohodli, že po 1. septembri príde na rad aj 17. november. Teda Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý už nebude spojený s voľným dňom. Opäť to pritom odôvodňujú potrebnou konsolidáciou verejných financií. Podobný osud zrejme čaká aj ďalší štátny sviatok od roku 2026.
Prídeme o ďalší voľný deň?
Ako sa nedávno vyjadril premiér Robert Fico, vláda sa pozerá aj po ďalších sviatkoch, ktoré by pripadali do úvahy, no Vatikánska zmluva zakotvila cirkevné sviatky do tej pozície, že sú v podstate nezrušiteľné. Jediné čo zostáva je tak otvoriť diskusiu, či je možné z tohto zoznamu cirkevných sviatkov vybrať niektorý sviatok, ktorý by štátnym sviatkom zostal, no nebol by už dňom pracovného pokoja. Premiér totiž odmieta rušenie voľných dní pripadajúcich na 1. či 8. mája a rovnako aj na 29. augusta.
Proti rušenie voľna počas štátnych sviatkov sa postavili napríklad odborári. Tí upozorňujú, že je to ďalšia rana pre zamestnancov, ktorá im prinesie viac práce, menej odpočinku a ešte menej uznania. Zástupcovia zamestnancov dodávajú, že už v súčasnosti Slováci pracujú najviac v celej EÚ. Ich každodenná realita sú dlhé zmeny, nočné služby, práca cez víkendy či sviatky. „Teraz však prichádzajú o zákonné príplatky, a teda o peniaze, ktoré mali byť odmenou za obetu,“ upozornila pred časom Konfederácia odborových zväzov SR.
A čo si o rušení voľných dní počas sviatkov myslia Slováci? Nápad vládnej koalície pokračovať v konsolidácii rušením voľných dní počas štátnych sviatkov sa s prílišným pochopením nestretáva. Práve naopak. Ukazujú to aj výsledky prieskumu spoločnosti ResSolution Group pre web oPeniazoch.sk.
So zrušením voľného dňa na Deň boja za slobodu a demokraciu nesúhlasí až takmer 60 percent Slovákov. Viac si môžete prečítať v našom predchádzajúcom článku.
Komentáre k článku