oPeniazoch.sk, TASR
Washington 17. októbra (TASR) – Slovensko si v tomto a v budúcom roku udrží vysoký rast ekonomiky. V roku 2008 by mal byť dokonca najrýchlejší v rámci celej Európskej únie (EÚ). Vyplýva to z dnes zverejnenej pravidelnej polročnej správy Medzinárodného menového fondu (MMF) venovanej výhľadu svetovej ekonomiky s názvom World Economic Outlook.
Miera rastu slovenskej ekonomiky by mala v tomto roku dosiahnuť 8,8 % po vlaňajších 8,3 %. V budúcom roku by mal reálny rast hrubého domáceho produktu (HDP) spomaliť na 7,3 %. Napriek tomu by mal byť najvyšší v rámci celej únie. Rýchlejšiu konjunktúru by malo mať v tomto roku s 10,5 % iba Lotyšsko. Expanzia jeho hospodárstva sa však v roku 2008 podľa MMF spomalí na 6,3 %.
Rast spotrebiteľských cien v SR by mal v tomto roku spomaliť na 2,4 % po vlaňajších 4,4 %. Inflácia by mala pokračovať v spomaľovaní aj v roku 2008, kedy by mala klesnúť až na 2,0 %. Znižovať by sa mal aj schodok bežného účtu platobnej bilancie, ktorý vlani dosiahol 8,3 % HDP. V tomto roku by mal klesnúť na 5,3 % a v budúcom na 4,5 %.
Spomedzi krajín Višegrádskej štvorky (V4) si relatívne vysoký rast udržia v tomto a budúcom roku aj Česká republika 5,6 % respektíve 4,6 % – a Poľsko – 6,6 % respektíve 5,3 %. Rast HDP v Maďarsku by sa mal na budúci rok mierne oživiť na 2,7 % po tohtoročných 2,1 %.
Motorom rastu krajín strednej a východnej Európy (KSVE) zostanú pobaltské štáty. Tie sa však budú musieť vyrovnávať s vysokou infláciou a vysokými schodkami bežného účtu platobnej bilancie. Napríklad v Lotyšku, ktoré je najrýchlejšie expandujúcou pobaltskou ekonomikou, dosiahne v tomto roku miera inflácie 9 % a v budúcom 8,9 % a deficit bežného účtu platobnej bilancie vyskočí v tomto roku na 25,3 % HDP po 21,1 % vlani. V roku 2008 by mal pokračovať v raste a dosiahnuť až 27,3 % HDP.
Konjunktúra v takzvaných rýchlo sa rozvíjajúcich európskych ekonomikách vlani akcelerovala na 6,3 % a v 1. polroku 2007 sa iba mierne spomalila. Výdavky do rozšírenia výrobných kapacít a stavebníctva boli motorom rastu investícií. Spotrebiteľské výdavky zasa podporil rast miezd, zlepšovanie situácie na trhoch práce a uľahčenie prístupu k úverom. Týka sa to predovšetkým pobaltských štátov a krajín južnej a juhovýchodnej Európy.
Export profituje z oživenia ekonomík krajín západnej Európy, ktoré sú hlavnými obchodnými partnermi týchto štátov, rovnako ako zo zvýšenej integrácie výroby v rámci regiónu a zvýšenia kvality exportných produktov.
Rýchly rast ekonomiky sprevádzajú však obavy zo zvýšenia externých nerovnovážností a prehriatia v Pobaltí a južnej a juhovýchodnej Európe. V tomto regióne boom úverov výrazne podporil domáci dopyt, zároveň však viedol k rýchlemu rastu inflácie a externého schodku. Za úverovým boomom sú finančné prostriedky, ktoré majú miestne banky k dispozícii prostredníctvom svojich zahraničných materských finančných inštitútov.
Účty platobnej bilancie krajín strednej Európy sú na tom lepšie, pretože prílev kapitálu do tohto regiónu má formu priamych zahraničných investícií do sektorov obchodovateľných tovarov, ktoré zasa podporujú export. Krajiny strednej Európy majú, s výnimkou Maďarska, viac pod kontrolou aj infláciu. V Maďarsku by mala v tomto roku síce vyskočiť až na 7,6 %, čoho príčinou je však zvyšovanie regulovaných cien v rámci konsolidácie verejných financií. Za pomerne nízkou infláciou v strednej Európe je predovšetkým menová politika jednotlivých krajín, poslinenie ich mien a zníženie tlaku na rast miezd. Rast dopytu a zníženie voľných kapacít však v najbližšom čase otestujú odolnosť týchto ekonomík voči zvyšovaniu inflačných tlakov.
Prioritou v krajinách, ktoré sa obávajú o udržateľnosť fiškálneho výhľadu, je realizácia plánov konsolidácie verejných financií. Týka sa to napríklad ČR, Maďarska a Poľska. Niektoré krajiny zasa potrebujú rozšírenie štrukturálnych reforiem kvôli zlepšeniu cenovej a mzdovej flexibility.
Informoval o tom Medzinárodný menový fond.
UPOZORNENIE:
Grafická služba Ekonomickej redakcie TASR vydáva k správe graf.
(Správa je doplnená o 6., 7., 8., 9. a 10. odsek.)
