oPeniazoch.sk, Die Welt,Express Foto: SITA/AP
Zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov má aj ekonomickú dohru. Ekonómovia netušia, čo sa dá od Ameriky očakávať, a preto sa ich zrak stále častejšie obracia k Rusku. Moskva to aj náležite využíva.
Ako píše Die Welt, oči investorov a burzových maklérov sa čoraz častejšie upierajú na východ. Po víťazstve Donalda Trumpa a úspechu Françoise Fillona vo francúzskych primárkach možno totiž len ťažko určiť, akým smerom sa bude západná ekonomika uberať, čo prináša rad neistôt.
Moskve sa podľa nemeckej tlače podarilo presvedčiť investorov, že novozvolení lídri budú schopní nadviazať vzťahy s Ruskom a zrušiť sankcie, z toho dôvodu rastie dopyt po ruských akciách a dlhopisoch. Ruský trh je toho dôkazom. Trh cenných papierov MMVB v posledných dňoch zažíva viac než 18 % nárast od začiatku roka a obnovil historické maximum. Index RTS stúpol o 34 % oproti minulému roku.
Ruský trh odporúča klientom, aby sa zamerali na ruské akcie a dlhopisy. Die Welt pripomína, že časy, kedy Moskva nedokázala nájsť investorov pre miliardové dlhopisy, sú už dávno preč.
Nemecká Deutsche Bank je presvedčená, že Trump môže sankcie voči Rusku zrušiť veľmi ľahko. Na Rusko sa obracajú i ďalšie európske krajiny, okrem iného aj Rakúsko, Francúzsko, Maďarsko a ďalšie. Na sankcie po svojom zareagovala aj Moskva, svet mohol na fotkách a videách vidieť, ako Rusi pália hory syra, ovocia či mäsa z dovozu.
Brusel už podľa serveru Express minul 400 miliónov eur, aby udržal nad vodou výrobcov v členských štátoch EÚ, ktorí sú silne závislí na Rusku, do ktorého pred uvalením sankcií vyvážali ovocie a zeleninou. Obchodné obmedzenia sú súčasťou embarga, ktoré na Rusko Európska únia uvalila po anexii Krymu. Server píše, že teraz úradníci skupujú potraviny, ktoré hnijú na poliach, pretože nemôžu byť odoslané cez hranice do Ruska.
"Brusel premárnil stovky miliónov eur z peňazí daňových poplatníkov za nákup zhnitého ovocia od východoeurópskych poľnohospodárov, aby im vykompenzoval stratu, ktorú im priniesli sankcie proti Vladimírovi Putinovi," medializoval tvrdé obvinenia server Express, ktorý vypočítal, ktoré štáty sankcie najviac pocítili. Najväčšími príjemcami pomoci sú Poľsko, Španielsko, Taliansko, Grécko a Belgicko.
Napríklad Chorvátsko získalo 6,2 milióna eur ako pomoc producentom, väčšina z týchto peňazí mala ísť na pokrytie nákladov za stratu z vývozu jabĺk a mandarínok. Do Ruska sa teraz ale z krajín EÚ nepredávajú ani broskyne, mrkva a paradajky. V roku 2013 dvadsaťosmička krajín EÚ vyvážala do Ruska tovar za 119.5 miliárd eur, ale kvôli sankciám sa toto číslo zmenšilo na 73.9 miliárd eur.
Brusel tak dnes čelí stále väčšiemu tlaku, aby boli sankcie zrušené, tieto hlasy sa ozývajú napríklad z Nemecka alebo Francúzska. "Taliansko vyzvalo k tomu, aby sankcie neboli rozširované, zatiaľ čo na Slovensku, v Maďarsku, Českej republike, Luxembursku, Rakúsku, Bulharsku, na Cypre a v Grécku si myslia, že by sa mali zrušiť úplne," píše server.
Komisár pre poľnohospodárstvo EÚ Phil Hogan náklady kvôli sankciám odôvodňoval tým, že sú určené len ako dočasné a že sú zamerané na "prevenciu alebo aspoň minimalizáciu vážneho a dlhodobého narušenia trhu pre pestovateľov ovocia a zeleniny".
EÚ preto vyvíja veľké úsilie nájsť alternatívne trhy pre poľnohospodársko-potravinárske výrobky z EÚ. Na kanadský trh začali dovážať hrušky z EÚ, dodávky vzrástli do USA aj Brazílie. Ďalším potenciálnym trhom pre produkty by mohla byť Čína.
