oPeniazoch.sk, fidelity Foto: thinkstock
Globálny rast sa postupne spamätáva z tlmeného začiatku roka 2016. Stabilný rast zamestnanosti, spotrebiteľská dôvera a rast reálnych miezd na najrozvinutejších trhoch sú kľúčovou hybnou silou expanzie spotrebiteľskej dôvery. Jednou z výnimiek je Spojené kráľovstvo, kde neistota vyvolaná Brexitom z krátkodobého hľadiska aj naďalej zaťažuje hospodársky rast krajiny, čo potenciálne vplýva na Eurozónu len v nepatrnej miere.
Ako by sa dal opísať súčasný stav globálneho rastu?
Na pozadí zdanlivo priaznivých podmienok globálna ekonomika aj naďalej stagnuje v prostredí nízkeho rastu/nízkej inflácie. Keďže najväčším centrálnym bankám chýbajú prostriedky a účinnosť ďalšieho uvoľňovania menovej politiky je z hľadiska zvyšovania dopytu otázne, či bude potrebné, aby zasiahla fiškálna politika a pomohla ekonomikám dostať sa z tejto nerovnováhy. Očakávame, že v nasledujúcich mesiacoch dôjde k presunu z menového na fiškálny stimul, pričom všetky vyspelé trhové ekonomiky (USA, Spojené kráľovstvo, Japonsko a Eurozóna) budú koncom roka alebo v období 2017-2018 pripravené na fiškálny rast.
Zatiaľ čo Bank of England (BoE) vykročila na cestu zmierňovania obchodných rizík a Bank of Japan (BoJ) a Fed čoskoro prehodnotia svoj súčasný politický rámec, predpokladá sa, že globálna menová politika bude uvoľnenejšia ešte v dlhšom časovom horizonte. V závere roka však bude na programe otázka ďalšieho „Fed hike“ — čo v súčasnosti napĺňa zahraničné trhy spokojnosťou.
Má Brexit nejaký vplyv na eurozónu?
Údaje z prieskumov potvrdzujú pokračujúci rast, ktorý očakávame po obstojných výsledkoch v prvej polovici roka. Domáci dopyt zostáva aj naďalej vysoký, a to aj vďaka zvyšovaniu zamestnanosti a reálnych príjmov. Finančné podmienky sú aj naďalej vysoko pružné a fiškálne politiky sú jednoduchšie na hospodárskej periférii (s ďalším predpokladaným uvoľňovaním). Inflácia by sa mala aj naďalej mierne zvyšovať, a to najmä vplyvom východiskových účinkov a vyšších cien za energie, no po zvyšok roka sa vo všeobecnosti žiadne výrazné zvýšenie inflácie neočakáva. Samozrejme, Brexitom uvalený spomalený rast v Spojenom kráľovstve v istej miere ovplyvní smerovanie a rast v eurozóne v H2/2016 (a pravdepodobne aj neskôr, v závislosti od priebehu rokovaní v otázke Brexitu). Vzhľadom na to, že vývoz tovarov zo Spojeného kráľovstva v rámci Eurozóny predstavuje o niečo viac ako 7 %, prvé dôsledky budú citeľné priamo v oblasti obchodu. V tomto ohľade je pravdepodobné, že koncom roka dôjde k spomaleniu rastu v Eurozóne. Na to, aby ECB podstúpila na jeseň tohto roka ďalšie kroky, to však stačiť nebude. Okrem rastu bude prvoradá pozornosť venovaná politickým rizikám, s očakávaním výsledkov blížiaceho sa referenda o ústavnej reforme v Taliansku a referenda o prijímaní utečencov v Maďarsku, ktoré môžu narušiť stabilitu trhu v nasledujúcich mesiacoch.
Dalo by sa povedať, že Brexit schladil hospodársky rast, tak ako tomu začínajú nasvedčovať získané dáta?
Vyhliadky Spojeného kráľovstva v oblasti ekonomiky výrazne zasiahol výsledok referenda o zotrvaní v EU, pri čom nedávny prieskum poukazuje na potenciálnu recesiu. Či sa tento negatívny výsledok prejaví aj v reálnych číslach o niekoľko mesiacov, ukáže čas. Predpokladá sa, že pokles podnikateľských investícií, oslabenie trhu s nehnuteľnosťami, pomalší rast počtu pracovných miezd a nižšia spotreba výrazne spomalia rast na pozadí prevládajúcej neistoty v dôsledku Brexitu. V nasledujúcich mesiacoch sa očakáva rast inflácie, pretože oslabená libra tlačí hore náklady na dovoz. Miera doterajšieho oslabenia britskej libry, z hľadiska obchodu približne o 18 % od konca roka 2015, by mohla vyhnať infláciu až na 1 %, ktorá pravdepodobne vyvrcholí v roku 2017.
