oPeniazoch.sk, iDnes Foto: TASR
Umenie predstavuje zaujímavú formu investície. Ale myslieť si, že ak kúpite obraz alebo starožitnosť a za pol roka pri predaji zarobíte desaťnásobok, je scestné. Ak by ste chceli na umení zarábať, musíte sa stať aktívnym obchodníkom, nebudete predsa platiť provízie sprostredkovateľom.
Aj laik môže investovať do umenia, musí ale začať s tým, že danú problematiku začne študovať. Napríklad začne sledovať aukčný trh, chodiť na výstavy a čítať odbornú literatúru. Úspech v investovaní do umenia si treba odpracovať ako akúkoľvek inú investíciu. Je to rovnaké ako tvrdiť, že ma lákajú investície do akcií, dlhopisov, nehnuteľností, komodít, ale nerozumiem im. Buď pre to chcem niečo urobiť a potom to môže mať zmysel, alebo je lepšie to nerobiť vôbec.
Na rozdiel napríklad od dlhopisového, či akciového trhu, trh s umením prakticky nepodlieha regulácii. Neexistujú vonkajšie autority, ktoré by umožňovali vstup na neho. Preto sa umenie považuje za "alternatívnu investíciu" a nie konkurenciu akciových trhov. Dôležité informácie sa dajú získať od zástupcov aukčných siení, galeristov, obchodníkov, aj ostatných zberateľov. Najčastejšie ich nájdete na voľne prístupných aukciách.
Z investičného hľadiska má umenie zmysel hlavne v dlhšom časovom horizonte a ako prostriedok diverzifikácie portfólia. Pri opätovnom predaji diela v aukcii potrebujete pri štandardných podmienkach zhodnotenia 30 percent, aby ste sa vôbec dostali na nulu. Všeobecne platí, že je lepšie kúpiť drahé, ale špičkové dielo, než síce lacnú, ale priemernú vec. Cenové nožnice sa stále viac a viac roztvárajú. Špičkové kusy, platí to nielen pre obrazy, ale aj pre starožitnosti, sú čím ďalej drahšie, zatiaľ čo štandardná produkcia podľa odborníkov stagnuje, či dokonca klesá. Navyše svoju rolu zohráva aj módna vlna. Existujú autori alebo jednotlivé diela, ktoré sú preceňované a pri opätovnom predaji nedosiahnu obstarávaciu cenu.
Predajná úspešnosť aukcií sa dlhodobo pohybuje len okolo 40 percent. Problém je, že v súvislosti s trhom s umením sa výhradne hovorí len o úspechoch, pretože nepodarené investície nikoho nezaujímajú. Najvýraznejšie cenové zhodnotenie sa spravidla dosiahne pri prvom aukčnom predaji diela zakúpeného pred niekoľkými desaťročiami od samotného umelca.
Investičné rozmer zberateľstva je dnes často príliš podčiarkovaný, pričom sa zabúda napríklad na problémy s likviditou, na provízie obchodníkov, ktoré neraz dosahujú aj 20 %, investor musí počítať aj s nákladmi spojenými s držaním diela. Nie je to len kúpiť a predať.
Ale je tu ešte jeden rozmer zberateľstva, po čase už budete rozlišovať, čo si kúpite pre seba a nechceli by ste sa daného diela vzdať a čo do zbierky ako príležitosť. Ako znalec si neodpustíte kúpu "sólokaprov", aj keby ste mali svoju vlastnú zbierku financovať z obchodu s niečím iným.
