oPeniazoch.sk, FT;NYT;TASR;iDnes Foto: thinkstock
Minimálnu mzdu ako nástroj spravodlivejšieho prerozdeľovania berie na milosť čím ďalej viac rozvinutých ekonomík. Od apríla pristúpila k zvyšovaniu Veľká Británia, plánuje to aj americký štát Kalifornia. Slovensko nijak nezaostáva.
Veľká Británia tento piatok odštartuje program zvyšovania minimálnych miezd. Ľudia poberajúci najnižšie platy si tak ročne prilepšia o 910 libier. Ich mzda tento rok porastie štyrikrát rýchlejšie ako priemerné zárobky.
Svet tento experiment sleduje. Vlády mnohých rozvinutých krajín jej venujú pozornosť v snahe bojovať so sociálnou nerovnosťou a slabým rastom platov k minimálnej mzde. Stagnácia platov v posledných rokoch býva pripisovaná zvyšujúcej sa globálnej konkurencii, ústupu od kolektívneho vyjednávania o platoch, spomaleniu rastu produktivity a v niektorých profesiách nahradeniu ľudí technológiami.
Vlani prvýkrát v histórii krajiny zaviedlo minimálnu mzdu Nemecko, k rastu minimálnej mzdy každý rok o tri percentá vyzýva japonský premiér Šinzó Abe. Zdvihnúť minimálne hodinové zárobky až na 15 dolárov za hodinu a 31 200 dolárov za rok sa v roku 2022 chystá americký štát Kalifornia, kde by zvyšovanie minimálnej mzdy mohlo zabezpečiť lepší život miliónom pracujúcich. Ale na druhej strane môže zvýšiť nezamestnanosť v skupine tých, ktorým má opatrenie pomôcť, a to najmä v mestách, kde sú mzdy relatívne nízke. "Rovnako tak ako prínos tejto politiky je väčší, pretože sa bude týkať viac pracovných síl, než predchádzajúce zvyšovanie minimálnej mzdy, aj riziká sú v tomto prípade väčšie," povedal pre New York Times Ben Zipperer, experta na minimálnu mzdu z washingtonského centra pre vyrovnaný rast. "Nie je vôbec isté, ako to dopadne," dodal.
Napríklad pracovný trh v mestách San Francisco a San Jose, kde sú platy vysoké vďaka technologickému boomu, zvýšenie minimálnej mzdy sotva zaznamenajú. Kým pre Los Angeles a San Diego, kde sú platy nižšie, budú negatívne dôsledky opatrení výraznejšie a možno sa vyrovnajú tým pozitívnym. Ešte horšie môžu dopadnúť mestá vo vnútrozemí ako Bakersfield alebo Fresno. Nárast minimálneho zárobku zo súčasných 10 na 15 dolárom za hodinu v nasledujúcich šiestich rokoch môže posunúť najmenej platené obyvateľstvo bližšie k prostriedku mzdového pásma, a teda zasiahnuť ďaleko viac pracujúcich aj zamestnávateľov ako v mestách s vyššími mzdami.
"Je to veľký experiment," povedal denníku New York Times profesor ekonómie na Univerzite Massachusetts Arindrajit Dube. "V regiónoch ako Fresno bude priamo alebo nepriamo zasiahnutá väčšina pracujúcich," myslí si. Kalifornský guvernér Jerry Brown je ale presvedčený, že stojí za to tento risk podstúpiť. "Je to vec ekonomickej spravodlivosti. A dáva to zmysel," povedal.
Minimálnu mzdu používajú ako nástroj spravodlivejšieho prerozdeľovania aj niektoré rozvíjajúce sa krajiny ako napríklad Malajzia."Minimálna mzda nebola nikdy tak populárna ako je dnes. Otázka je, ako vysoko ju môžeme vytlačiť," cituje Financial Times profesora ekonómie na univerzite Sussex Richarda Dickensa.
Odpoveď na jeho otázku bude aktuálne hľadať Veľká Británia. Od apríla sa tam minimálna mzda zvýši na 7,2 libry za hodinu a v roku 2020 by mala dosiahnuť 9 libier. Podľa tamojšieho ministra pre obchod, inovácie a kvalifikácie Nicka Bolesa, to bude jeden z najväčších nárastov minimálnej mzdy, ku ktorým kedy západné vlády pristúpili.
Na Slovensku má právny nárok na minimálnu mzdu nielen zamestnanec v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale fyzická osoba – dohodár. Výška minimálnej hodinovej mzdy je aktuálne 2,328 eura. Sumu minimálnej mzdy každoročne ustanovuje nariadením vláda. Naposledy sme mohli byt svedkami dvíhania minimálnej mzdy z 380 na 405 eur. „Budeme vždy vytvárať podmienky na to, aby minimálna mzda na Slovensku naďalej stúpala,“ vyhlásil vtedy premiér Fico, a splnený bod druhého vládneho sociálneho balíčka "odfajkol" na tabuli. Na tlačovej konferencii pred novinármi zopakoval, že hlavným cieľom dvíhania najnižšieho zárobku je postupne vytvárať rozdiel medzi tými, ktorí pracujú a tými, ktorí nepracujú. Aby sa ľuďom pracovať oplatilo. Minimálna mzda by podľa neho mala rásť aj preto, že významne rastie produktivita práce, a tá musí byť adekvátne odmenená. Zvyšovaniu sa nebráni ani v tomto volebnom období. „Pokiaľ budeme mať šancu, tak som presvedčený, že v krátkom časovom úseku môžeme v porovnaní s rokom 2012 zvýšiť minimálnu mzdu aj o sto eur. Ak budeme súčasťou ďalších vládnych kabinetov, môžem už teraz oznámiť, že v roku 2016 pristúpime k ďalšiemu navyšovaniu minimálnej mzdy,“ naznačil ešte pred voľbami.
V roku 2016 zamestnávatelia aj zamestnanci z minimálnej mzdy 405 eur zaplatia odvody do zdravotných poisťovní zo sumy 75 eur. V čistom sa tak príjem s najnižším zárobkom zvýši o 16 eur, teda na 355 eur.
