oPeniazoch.sk, TASR
Počet členov slovenských domácností bude v priebehu najbližších 15 rokov stále klesať, aj keď to nebude oproti súčasnosti dramatické. Najväčší podiel na znížení priemernej veľkosti bude mať zvýšenie počtu podielu jednočlenných domácností. Konštatujú to autori publikácie Prognóza vývoja rodín a domácností na Slovensku do roku 2030, ktorá vznikla v spolupráci INFOSTATu – Výskumného demografického centra, Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied a Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
„Stav, zaznamenaný pri sčítaní v roku 2011, teda 2,59 osôb na jednu domácnosť, sa zníži na 2,51 osôb,“ spresňuje jeden z autorov štúdie Branislav Šprocha. Dodáva, že okrem podielu jednočlenných domácností sa bude do roku 2030 zvyšovať už len podiel dvojčlenných cenzových domácností. „Ostatné veľkostné skupiny cenzových domácností zaznamenajú do roku 2030 zníženie podielu. Napríklad v prípade trojčlenných a štvorčlenných rodín to bude pokles o približne sedem percent,“ uvádza Šprocha.
Počas celého prognózovaného obdobia bude platiť, že čím väčší bude počet členov domácnosti, tým menšie zastúpenie bude mať táto skupina.
Šprocha pripomína, že pri regionálnych odlišnostiach vo veľkosti domácnosti hrajú rozhodujúcu úlohu rozdiely v intenzite sobášnosti a pôrodnosti. „Vyššia sobášnosť a pôrodnosť znamená vyšší podiel rodín s viacerými deťmi a tým aj väčšiu priemernú veľkosť domácností,“ vysvetľuje prognostik. Vývoj sobášnosti a pôrodnosti je z regionálneho hľadiska podobný, najvyššie čísla dosahujú obe kategórie v okresoch severného Slovenska – v Žilinskom kraji a v severnej časti východného Slovenska – v Prešovskom kraji.
„Do roku 2030 sa táto situácia zásadne nezmení, príde len k výmene poradia, viac do popredia sa dostanú východoslovenské okresy,“ informuje Šprocha.
K výrazným zmenám nedôjde ani v prípade okresov s najnižším počtom členov, v rámci ktorých v súčasnosti prevládajú okresy zo západu, juhu a stredu Slovenska. Významnú pozíciu v tejto skupine okresov v súčasnosti majú mestské okresy Bratislavy a Košíc a tiež okresy Banskobystrického kraja (Banská Bystrica, Veľký Krtíš, Poltár, Zvolen, Lučenec). „Približne rovnaká situácia sa predpokladá aj v roku 2030, k mestským okresom Bratislavy, Košíc a okresom Banskobystrického kraja sa pridajú aj okresy v zázemí Bratislavy – Senec a Pezinok,“ dopĺňa Branislav Šprocha.
