oPeniazoch.sk, WSJ Foto: thinkstock
Nízke úrokové sadzby sa zvyčajne spájajú s nízkou infláciou, slabým výkonom hospodárskeho rastu a superuvoľnenou menovou politikou. Ale je tu ešte ďalší, hlboko zakorenený faktor, ktorému sa nedostáva toľkej pozornosti. Demografia.
Podiel populácie rozvinutého sveta, ktorá je tesne pred dôchodkom vo svojej najvyššej fáze dokladania úspor, v posledných desaťročiach rastie. Rastie tak, ako populácia starne a pôrodnosť klesá. Tento jav je možno najvýraznejší v Číne. Toto množstvo úspor pomáha tlačiť dole úrokové sadzby na celom svete, myslí si Michael Gavin z Barclays. Ale varuje, že sa to už čoskoro zmení. Ľudia odídu do dôchodku, ich príjem klesne oveľa rapídnejšie než ich spotreba. Výsledok bude taký, že prestanú šetriť a začnú si ukrajovať z majetku, ktorý si nahromadili počas rokov vysokých úspor. To by mohlo začať vyvíjať tlak na úrokové sadzby a na pokles cien akcií.
Gavin sa k takýmto výsledkom dopracoval porovnaním podielu obyvateľstva vo veku 40 až 65 rokov k množine staršej ako 65 rokov. Rozdiely v týchto dvoch skupinách predstavujú dôležitý vysvetľujúcim faktor pre skutočné (upravené o infláciu) úrokové sadzby. Vzťah v rámci jednej krajiny a jej úrokovými sadzbami je menej signifikantný než celkový vzťah. To preto, že kapitálové trhy sú globálne. Prebytok úspor v Číne tak pomôže stlačiť úrokové sadzby v USA (Ben Bernanke tomu hovorí "globálny nadbytok úspor"). Napríklad v Japonsku starnutím populácie klesne prebytok bežného účtu viac, než by to prispelo ku globálnemu nadbytku úspor, pretože celkový dopad je stále vyvažovaný veľkým prínosom v oblasti úspor pochádzajúceho z Číny a ďalších krajín.
Gavin varuje, že svetová populácia starne a teda sa sťahuje zo svojho najaktívnejšieho úsporného obdobia. "Demografický tlak na úspory dosiahol vrchol a obracia sa k výrazne menšej podpore úspor v každej krajine alebo regióne, okrem Indie, Brazílie a Mexika," napísal Gavin vo svojej správe vo februári. "Demografia teda pravdepodobne prinesie silný protivietor pre ceny aktív v nadchádzajúcich desaťročiach, pretože dokázala priniesť vietor do plachiet v posledných dvoch desaťročiach."
Treba však priznať, že nie všetky krajiny starnú rovnako. Južná Ázia a Afrika sú stále ešte relatívne mladé. Ale z dôvodu, že sú oveľa chudobnejšie je ich relatívny vplyv na globálnu ponuku a dopyt na úspory pomerne skromný.
Napriek hrozbám vplyv nadchádzajúcej demografickej zmeny, môže byť menej výrazný, ako tieto výpočty naznačujú. Výskum z Massachusetts Institute of Technology zistil, že úspory starších Američanov sú rozdelené veľmi nerovnomerne. Asi polovica dôchodcov má malú alebo žiadnu finančnú úsporu, keď odchádzajú do dôchodku a sú takmer úplne závislí na sociálnom zabezpečení. Väčšinu finančných aktív, prostriedkov a akciových portfólií má v držbe 20 % najbohatších domácností. Podľa štúdie MIT iba 18 % držiteľov siahne na osobný dôchodkový účet vo veku medzi 60 a 69 rokov. Zvyčajne ide len o 2 % aktív. Tieto domácnosti sa vlastne istia proti tomu, že budú žiť príliš dlho, alebo že im narastú výdavky na zdravotnú starostlivosť, alebo chcú tieto úspory odovzdať dedičom. To naznačuje, že tie domácnosti, ktoré dokázali nahromadiť najväčšie úspory, nesiahli po nich a nezačali ich využívať pri odchode do dôchodku. Ak by však svoje správanie zmenili, tlak na zvyšovanie úrokových sadzieb kvôli dôchodcom by bol oveľa nižší, než sa očakávalo.
