oPeniazoch.sk, street talk Foto: thinkstock
Pravidlo 80/20 hovorí, že existuje vnútorne daná nerovnováha medzi príčinami a výsledkami, vstupmi a výstupmi, úsilím a odmenou. Až 80 % výstupov je výsledkom len 20 % vstupov, 80 % výsledkov vzniká z 20 % príčin a tak ďalej. V biznise údajne platí, že 20 % výrobkov, ktoré firma vyrába, jej prináša 80 % zisku a 20 % zákazníkov zabezpečuje 80 % tržieb.
V ekonomike, ktorá je z dvoch tretín ťahaná spotrebou, je fungovanie takzvaného Paretovho pravidla prekážkou reálneho ekonomickému rastu.
Lacné úvery, prebytočná likvidita a mánia spätných odkupov viedli k boomu na Wall Street a rastu ziskov firiem, ktoré zabezpečili zvýšenie platov a bonusov vysokopríjmových skupín. Takzvaná Main Street, teda zvyšných 80 % ľudí, mnoho plusov nepocítilo.
Tento rozkol je jasne vidieť v rôznych štatistikách. Príklad ponúka nedávny prieskum Bankrate.com, ktorý odhalil, že za ostatných 12 mesiacov muselo 30 miliónov Američanov predčasne siahnuť na svoje dôchodkové úspory. Baby boomers, čo je generácia do ktorej sa rátajú ročníky 1946 až 1964, boli najčastejšie medzi tými, ktorí využili predčasný výber a nezdráhali sa zaň priplatiť si v podobe daňovej penalizácie. Celé dve tretiny Američanov potvrdili, že efekty finančnej krízy stále pociťujú na svojom životnom štýle, kariére aj spotrebných návykoch. Nikto sa teda na baby boomers nemôže hnevať, že nesporia. Čo majú robiť, keď na to jednoducho nemajú.
Napriek najlepším úmyslom Fedu, ktorý počítal s tým, že nafúknutie cien aktív podporí spotrebiteľskú dôveru, z jeho akcií mali prospech len tí, ktorí svoje aktíva dokázali investovať. Niet divu, že nafúknuté papierové bohatstvo miliardárov, ktorí už aj predtým mali dostatok peňazí na živobytie, nijako nezvýšilo agregátnu spotrebu ekonomiky. U 80 % menej majetných došlo len k miernemu zvýšeniu príjmov vplyvom najpomalšieho oživenie ekonomiky, aké USA zažili. Aj keď od konca finančnej krízy vzniklo v Amerike 10 miliónov pracovných miest, tento nárast nestačil vykompenzovať zvýšenie počtu obyvateľov. Inými slovami, na každé pracovné miesto pripadá stále viac ľudí bez práce.
Vzhľadom k tomu, že približne 94 miliónov Američanov neberú ako 'oficiálnu pracovnú silu', zostáva prevažujúcim fenoménom tlak na znižovanie miezd vplyvom rastúceho dopytu po pracovných miestach. A pretože jednotlivci musia najprv zarobiť na spotrebu, sú očakávania silnejšieho rastu ekonomiky, postavené zo 70 % na spotrebe, do budúcnosti pesimistické. Pomalý rast platov predstihuje zvyšujúce sa reálne životné náklady, viac treba na jedlo, energie, zdravotnú starostlivosť, ale aj vzdelanie. Zužujúci sa rozdiel medzi príjmami a výnosmi vyčerpáva väčšinu úspor domácností. Tento trend je jasne viditeľný v posledných štatistikách amerického štatistického úradu za rok 2014, ktorý uvádza mediánový príjem americkej domácnosti len 54 041 USD. Pritom je pre uživenie štvorčlennej rodiny v priemere potrebných 58 000 dolárov.
Keď na takéto čísla aplikujeme pravidlo 80/20, dostaneme ešte výstižnejší obraz o situácii. Nesprávne myšlienkové pochody väčšiny ekonómov sú postavené na falošnom predpoklade spotrebiteľského správania sa a ekonomických faktov domácností. V ekonomike nič nefunguje izolovane. Pre každý dolárový rast, ku ktorému dôjde v určitej časti ekonomiky, je adekvátny pokles niekde inde.
To je pravý dôvod toho, prečo sa napriek opakovaným monetárnym intervenciám nedarí povzbudiť ekonomický rast a infláciu. Štrukturálna transformácia, ku ktorej došlo v posledných rokoch, najskôr prevrátila finančné základy, na ktorých americká ekonomika doteraz stála. Priemerní Američania si žijú stále nad pomery a namiesto toho, aby ich úspory smerovali do produktívnych investícií, idú na splátky dlhov. Preto možno očakávať, že aktuálne prostredie pomalého ekonomického rastu bude pretrvávať dlhšie, ako by sme očakávali. Navyše sa množia pochybnosti o schopnostiach Fedu odobrať ekonomike monetárnu podporu včas, než napácha vážne ekonomické škody.
