oPeniazoch.sk, BBC Foto: thinkstock
V posledných troch desaťročiach došlo k obrovskej zmene vo svetovej ekonomike. Dominovali tri trendy: klesajúce úrokové sadzby, slabý rast miezd a rastúca nerovnosť. Zdokumentovanie posledného z týchto trendov sa stalo vďaka francúzskemu ekonómovi Thomasovi Pikettymu bestsellerom.
Ale dokážeme tieto trendy zvrátiť? Mýli sa Piketty ohľadom rastúcej nerovnosti? V novej poznámke od investičnej banky Morgan Stanley sa píše, že áno. Tvrdí sa v nej, že skutočný príbeh svetovej ekonomiky píše od roku 1970 demografia.
Svet vstúpil do bodu zlomu, čo sa týka demografie, čo malo hlboké ekonomické dôsledky, ale teraz sa už táto fáza chýli ku koncu. Vo vyspelých ekonomikách, okolo roku 1970, vďaka pôrodnosti z povojnového baby boomu vstúpila na pracovný trh nová sila. Svetová populácia rástla svižným tempom, v roku 1970 a 1980 tp boli 2 % ročne, ale od roku 1990 sa to akosi spomalilo. Kľúčovým je množstvo ľudí v produktívnom veku vo vzťahu k nezaopatreným deťom (klesajúca pôrodnosť znamená menej detí) a k starším ľuďom. Ako populácia rástla, globálny podiel osôb v produktívnom veku vzrástol z približne 55 % v polovici 60-tych rokov minulého storočia na približne 65 %, na prelome tisícročí.
Najväčšia demografická turbulencia vo vyspelom svete nastala po vstupe Číny a bývalého sovietskeho bloku do globálnej ekonomiky po roku 1990. Podľa čísel Morgan Stanley sa globálna pracovná sila viac ako zdvojnásobila v priebehu iba dvoch desaťročí. Bol to, v ekonomickom jazyku povedané, obrovský pozitívny šok na globálnom trhu práce.
Ale vstup postkomunistických, alebo v prípade Číny komunistických krajín do svetového hospodárstva, predstavoval len jednorazový šok, nebolo to niečo, čo by sa mohlo v dohľadnom čase zopakovať. Naopak podiel ľudí v produktívnom veku, už zaradil spiatočku, nižšia pôrodnosť v minulosti a zdanlivo stále rastúca dlhovekosť už začínajú trápiť nejedno hospodárstvo. Vo vyspelých ekonomikách hovorí predpoveď o páde zo súčasných 65 % na asi 60 % do roku 2030. Inými slovami: po troch desaťročiach sa demografické trendy obracajú.
Morgan Stanley tvrdí, že tieto tri desaťročia demografických zmien majú na svedomí aj tri veľké trendy: klesajúce reálne úrokové sadzby (kvôli inflácii), slabé mzdy a rastúcu príjmovú nerovnosť. Ak by sa nám podarilo demografický vývoj zvrátiť, potom by sme vedeli aj tieto trendy poraziť.
Po celé desaťročia sme žili vo svete globálneho presýtenia na trhu práce. A práve väčšia podpora trhu práce by mohlo stáť za niektorými dlhodobými trendmi. Väčšie množstvo globálnej pracovnej sily tlačí mzdy dole. Všimnite si, ako proces globalizácie, rastúca integrácia svetovej ekonomiky, už nevyžaduje sťahovanie sa za prácou. Firmy dokážu presunúť výrobu do krajín s nižšími mzdami a je to pre ne ďaleko jednoduchšie, ako by mali sami mzdy znižovať cez tlaky na úpravu jurisdikcie.
Presýtený pracovný trh podľa Morgan Stanley znížil aj návratnosť práce vzhľadom k návratnosti kapitálu, ktorý (za inak rovnakých podmienok) zvyšuje nerovnosť. Je jasné, že potom ak relatívny výnos z práce, na rozdiel od vlastníctva kapitálu, klesá, vlastníci aktív budú na tom omnoho lepšie.
Demografický zlom by dokázal úrokové sadzby stlačiť nižšie. A to ako prostredníctvom vytvorenia dezinflačného tlaku cez slabší rast miezd a prostredníctvom globálneho nárastu úspor. Napríklad ak čínske domácnosti a firmy ušetria mimoriadne vysoké množstvo svojich príjmov vo vzťahu k tým, vo vyspelých ekonomikách.
Demografia a dopyt na pracovnom trhu by mohli pomôcť, aby sme všetky tieto trendy dokázali zvrátiť. Koniec globálneho nadbytku pracovnej sily by spôsobil, že reálne mzdy začnú stúpať (výnosy z práce) čo by viedlo k zmene globálneho správania sa úspor, ako populácia starne mohlo by to tlačiť úrokové sadzby zmysluplným spôsobom po prvýkrát za posledných niekoľko desaťročí. Ako sa začne pracovná sila vyrovnávať v pomere ku kapitálu, postupne sa bude vytrácať aj nerovnosť. To by nielen dokazovalo, že profesor Piketty sa mýli, ale hlavne by sme boli svedkami aj obrovských štrukturálnych zmien v globálnej ekonomike.
Faktorom, ktorý b mohli zmeniť uvedenú analýzu je, ako ho Morgan Stanley označuje, strach z technologických inovácií. Niečo čo je ťažké predvídať, a niekedy dokonca ešte ťažšie zmerať.
Či už má Morgan Stanley ohľadom demografických zmien pravdu, alebo nie, niet pochýb o tom, že globálny demografický obraz sa neustále mení a to pomerne rýchlo. Vo vyspelých ekonomikách, starnúca populácia a klesajúca pôrodnosť znamenajú, že pomer osôb v produktívnom veku oproti dôchodcom a deťom prudko porastie. Skôr než mať obavy z robotov, ktoré nás nakoniec oberú o pracovné miesta, by sme sa skôr mali zaoberať otázkou, či technológie preberajú prácu dostatočne rýchlo. Vzhľadom k tomu, že populácia rýchlo starne, by možno bolo zopár ďalších robotov skutočne užitočných.
