oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto:thinkstock;SITA
Debata o tom, či by Grécko malo opustiť eurozónu oživili myšlienku, či by Nemecko a ďalšie podobne silné ekonomiky, najlepšie neposlúžili zvyšku kontinentu tým, že by oni vystúpili z menovej únie. Ale, aj keď by takýto krok vyvolal nejaký ten potlesk, jeho význam by bol krátkozraký, nepraktický a ekonomicky neistý.
Určite by nebolo ľahké vytrhnúť najväčšiu európsku ekonomike z jednotnej meny. Takýto cieľ by spôsobil chaos na finančných trhoch a mnoho neistôt spojených s celým procesom. Ale dôležitejšie sú ekonomické nedostatky argumentu, z ktorých tri sú okamžite zrejmé.
Po prvé, zástancovia nemeckého odchodu majú príliš veľkú dôveru, že slabnúca mena by pomohla naštartovať hospodárstvo. Tvrdia, že v prípade odchodu Nemecka, by zvyšok eurozóny menu devalvoval a že táto devalvácia by obnovila rast. To je ale nepravdepodobné. Pred zavedením eura, krajiny ako Taliansko, Grécko, Španielsko a Portugalsko, a do roku 1980 aj Francúzsko, pravidelne znehodnocovali svoje meny. Výsledkom bola inflácia s malým rastom. Malo to bolestivé dôsledky keď sa krajiny s plávajúcou menou rozhodli vstúpiť do menovej únie s Nemeckom.
Devalvácia meny môže zvýšiť vývoz v krátkodobom horizonte, ale rovnako robí dovoz drahším, nahlodáva kúpnu silu domácností. Pracovníci potom požadujú vyššie mzdy ako kompenzáciu. Ak nie je centrálna banka dostatočne silná a pripravená vyvolať spomalenie hospodárskeho rastu, vyššie mzdy majú tendenciu tlačiť infláciu hore. Výsledkom je často cenovo-mzdová špirála, ktorá rýchlo vyrovnáva zisky s konkurencieschopnosťou slabšej meny.
Po druhé, zástancovia nemeckého exitu tvrdia, že jej ekonomika je príliš konkurencieschopná pre zdieľanie meny so slabšími hráčmi ako Talianskom, Francúzskom a Španielskom. To je lichotivé, ale nesprávne. Od roku 2000 bol kumulatívny rast HDP Francúzska rovnaký ako v Nemecku. Írsko a Španielsko mali ešte lepšie výsledky, a to aj napriek hlbokým prepadom, ktoré museli počas krízy ustáť.
Konkurencieschopnosť nezávisí len na primárnom kurze. Základy ako je produktivita, vzdelávanie, výskum a vývoja, a daňový systém sú omnoho dôležitejšie. V týchto oblastiach je Nemecko zďaleka vo vlastnej lige. Napriek tomu bude musieť táto krajina prestať odpočívať na vavrínoch a reštartovať domáce reformy, ak si má udržať svoju silnú pozíciu v eurozóne i vo svete. V každom prípade by bolo absurdné prearanžovať menovú úniu zakaždým, keď sa relatívna konkurencieschopnosť jednotlivých členov zmení.
A konečne, zástancovia nemeckého exitu tvrdia, že eurozóna vo svojej súčasnej podobe je úplne zlá. Aj keď zvyčajne nie sú ochotní poskytovať podrobnosti týkajúce sa spresnenia prečo. Je jasné, že eurozóna nespĺňa všetky podmienky optimálnej menovej zóny, ktoré zahŕňajú otvorenú a diverzifikovanú ekonomiku, voľný pohyb kapitálu a pracovnej sily, a flexibilné ceny aj mzdy. Ale aj keď eurozóna má ešte veľa priestoru pre zlepšenie, kríza priniesla veľký pokrok, pokiaľ ide o integráciu a flexibilitu. Eurozóna možno nie je dokonalá, ale v konečnom dôsledku je dosť dobrá.
Jednou z najdôležitejších, ale často ignorovanou podmienkou pre úspech menovej únie je schopnosť jej členov, dohodnúť sa na niektorých základných otázkach hospodárskej politiky. Bez ohľadu na historické a kultúrne rozdiely, ktoré pretrvávajú medzi ekonomickými systémami, povedzme, Talianska, Francúzska, Španielska a Nemecka, všetky tieto štáty by sa mali dokázať dohodnúť na základných princípoch trhového hospodárstva. Najdôležitejšie je, že všetci súhlasia s tým, že je to súkromný sektor a nie štát, ktorý je zodpovedný za vytváranie pracovných miest, a že udržateľný hospodársky rast vyžaduje otvorenie trhov aj pracovných trhov.
V prípade Grécka sa ale nezdá, že by tieto základné myšlienky boli všeobecne prijímané. Po celé desaťročia sa štát správal ako zamestnávateľ prvej aj poslednej inštancie. Trhy škrtila regulačná byrokracia, cez vplyv záujmových skupín. Tento systém by mohol prežiť len za pomoci trvalých verejných pôžičiek. Za posledných 20 rokov, vrátane obdobia pred vstupom Grécka do eurozóny, priemerný ročný rozpočtový deficit krajiny predstavoval viac ako 7 % HDP.
Gréckej mzdy a ceny už klesli natoľko, že sa obnovila konkurencieschopnosť. Krajina teraz potrebuje rámec, v ktorom sa môžu súkromné ekonomické aktivity rozvíjať. V prípade, že splnia podmienky pre tretí záchranný balík pomoci, ktorý krajine pomôže k prechodu k viac udržateľnému hospodárskemu modelu, potom má Grécko v eurozóne budúcnosť.
Prežitie eurozóny vyžaduje predovšetkým, aby všetky jeho členské krajiny mali silné a flexibilné ekonomiky, čo znamená, že všetci sa musia zaviazať vyvíjať trvalé úsilie, aby zostala konkurencieschopná. Zamyslenie sa nad tým, či by mali viac, alebo menej konkurencieschopné ekonomiky opustiť menovú úniu by mohlo predstavovať zaujímavé intelektuálne cvičenie. Ale nedokáže vyriešiť skutočný problém.
Autorom je Michael Heise, hlavný ekonóm Allianz SE.
