oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Grécko vo štvrtok predstavilo podrobnosti k plánovanému projektu výstavby plynovodu z Ruska v hodnote dvoch miliárd eur. Projekt by mohol zvýšiť napäté vzťahy medzi Aténami a Bruselom v čase, keď Grécko usiluje o tretí záchranný program, informoval britský denník Financial Times.
Nový projekt, tzv. Juhoeurópsky plynovod, by mal po roku 2018 privádzať do Európy 47 miliárd metrov kubických plynu ročne od ruskej spoločnosti Gazprom. Grécky minister pre energetiku Panajotis Lafazanis povedal, že vďaka projektu vznikne v Grécku asi 20 tisíc pracovných miest. Lafazanis predstavil predbežné plány projektu riaditeľom gréckych energetických firiem a sľúbil, že vláda nedovolí, aby ju európske inštitúcie „komandovali“. Energetická dohoda s Ruskom je podľa ministra dôležitou súčasťou gréckej "mnohostrannej" zahraničnej politiky.
Politici v EÚ sa obávajú, že Rusko by mohlo využiť krízu a vtiahnuť Grécko viac pod svoj vplyv. EÚ naopak usiluje o zníženie závislosti na Gazprome a tvrdí, že juhovýchodná Európa by mala dovoz tejto suroviny diverzifikovať a dať prednosť zvýšeniu objemu dodávok zemného plynu z Azerbajdžanu.
Plánovaná dohoda s Gréckom prichádza potom, čo Rusko na konci minulého roka zanevrelo na výstavbu plynovodu South Stream. Ten mal ročne privádzať do Európy 63 miliárd metrov kubických plynu a obísť Ukrajinu. Jeho trasa mala viesť Čiernym morom do Bulharska. Moskva namiesto toho predstavila projekt Turkish Stream, ktorým má tiecť rovnaký objem plynu na južné pobrežie Čierneho mora a odtiaľ do Grécka. Odborníci sú však skeptickí a neveria, že by mohol byť plynovod postavený v najbližších rokoch, keď na neho nebude dostatok financií.
Brusel sa postavil proti plynovodu South Stream, pretože je podľa neho v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Tá bráni Gazpromu byť ako dominantným dodávateľom plynu, tak dominantným distribútorom. Európska komisia trvá na tom, že prípadný plynovod cez Grécko bude mať rovnaké problémy s obmedzením hospodárskej súťaže.
Kvôli diverzifikácii zdrojov EÚ podporuje plynovod TAP, čiastočne vlastnený spoločnosťou BP. Týmto plynovodom má do roku 2020 tiecť ročne desať miliárd metrov kubických azerbajdžanského plynu a povedie z turecko-gréckej hranice do južného Talianska. Lafazanis dodal, že podporuje oba projekty, zdôraznil ale, že má špecifické požiadavky na TAP vrátane kompenzácie pre farmárov, ktorých plynovod ovplyvní, a vrátane príspevkov pre obce v okolí plynovodu
