oPeniazoch.sk, The Atlantic Foto: SITA;thinkstock
Ekonómovia boli často zástancami jednej svetovej meny, boli si vedomí negatív spojených s veľkým počtom mien a monetárneho chaosu, pričom bolo neustále nutné určovať rad výmenných kurzov.
Ekonóm Robert Mundell prišiel v roku 1961 s teóriou optimálnych menových oblastí. Uvádzal, že hoci sa to môže javiť ako čisto akademická otázka, v niektorých častiach sveta dochádza k integrácii či naopak k dezintegrácii, a optimalita menových oblastí je v týchto prípadoch dôležitá. Pred 16 rokmi potom došlo k vytvoreniu spoločnej európskej meny a v tom istom roku získal Mundell Nobelovu cenu. Čiastočne aj za jeho prácu týkajúcu sa menových oblastí. Pred 14 rokmi vstúpilo do eurozóny Grécko a pred 5 rokmi prišli prvé úvahy o tom, že by kvôli dlhovej kríze mohlo z menovej únie zase odísť. Otázka optimality menových oblastí tak dnes predstavuje rýdzo praktickú záležitosť.
Mundell vo svojej analýze poukazoval na to, že ekonómovia boli predtým často zástancovia jednej svetovej meny. Napríklad John Stuart Mill v roku 1848 napísal, že existencia národných mien je prejavom "barbarizmu". Walter Bagehot zase v roku 1869 navrhoval vytvorenie transatlantickej meny, ktorá by sa používala v USA a Veľkej Británii. Aj táto mena mala byť len krokom k mene celosvetovej. Mundell si bol vedomý negatív spojených s veľkým počtom mien. Do nich spadajú napríklad aj transakčné náklady. Ekonómka Kathleen McNamara poukazuje tiež na to, že vo svete v polovici devätnásteho storočia vládol "monetárny chaos". Priemyselná revolúcia vytvorila motiváciu k integrácii trhov a obchodu, prekážkou ale boli "lokalizované monetárne systémy" a teda bolo neustále nutné určovať rad výmenných kurzov.
Keď sú teda s veľkým počtom mien spojené vysoké transakčné náklady, prečo vývoj nedospel až do jednotnej svetovej meny? Jedným z dôvodov je, že vlastná mena umožňuje danej ekonomike vyrovnať sa so zmenami a šokmi. Ak napríklad dôjde k oslabeniu menového kurzu, zlacnia exporty a to zníži tlak na nezamestnanosť. Keby takáto krajina bola členom väčšia menovej oblasti, museli by existovať iné mechanizmy prispôsobenia. Najjednoduchším z nich je pohyb výrobných faktorov a hlavne práce. Ak sa teda nezamestnanosť v jednej oblasti menovej únie nachádza vysoko, mala by sa pracovná sila presúvať inam. Európska únia v princípe voľný pohyb pracovnej sily zabezpečuje. V praxi sú mu ale bránia rozdielne národné jazyky, imigračné obmedzenia, a podobne.
Druhým dôvodom pre viac mien sú takzvané asymetrické šoky. Ak sú si jednotlivé regióny, ktoré v ekonomike používajú jednu menu, podobné, je pravdepodobné, že budú vyžadovať aj podobnú ekonomickú politiku v prípade nejakého šoku. Ekonóm Hugh Rockoff v tejto súvislosti tvrdí, že ani Spojené štáty možno neboli do roku 1930 optimálnou menovou oblasťou. Negatívne šoky ovplyvňujúce poľnohospodárstvo či finančný sektor totiž doliehali na jednotlivé štáty rozdielne a tie na tom tak mohli byť lepšie, ak by mali vlastnú menu.
Asymetrické šoky doliehajú na Spojené štáty aj dnes. Napríklad Florida môže prechádzať prudkým ochladením realitného trhu a nemôže na to reagovať oslabením menového kurzu, ktoré by podporilo jej exporty. Napriek tomu však nikto nehovorí o "Florexite" z dolárovej únie. O Spojených štátoch sa stále uvažuje ako o jednom národe, čo v prípade Európskej únie neplatí. Trhy naopak neustále premýšľajú o tom, čo vlastne toto zoskupenie drží pohromade. Nemecko dáva jasne najavo, že nie je pripravené pomôcť Grécku so splátkami jeho dlhov, zatiaľ čo v USA sú podobné transfery automatické. Paul Krugman to pred tromi rokmi demonštroval práve na príklade Floridy: "V porovnaní s Európou majú Spojené štáty len malý štát blahobytu, ale aj ten je dosť veľký. Je financovaný na federálnej úrovni. Ak teda napríklad Floridu postihne negatívny šok, bude automaticky podporená transfermi zo zvyšku americkej ekonomiky. Bude platiť menej do národného rozpočtu, na jej príjmy z neho to ale nebude mať žiadny negatívny vplyv. Môže dokonca dôjsť k tomu, že vzrastú, aby pokryli podporu v nezamestnanosti a ďalšie programy sociálnej podpory. "
Súčasná grécka kríza je významná hlave preto, že testuje samotný význam členstva v eurozóne. Spojeným štátom to trvalo 150 rokov, než sa stali optimálnou menovou oblasťou. Dnes sú federáciou jednotlivých štátov a nikto o tom nepochybuje. V prípade eurozóny naopak pretrvávajú veľké pochybnosti.
Autorkou je Kathy Gilsinan
