oPeniazoch.sk, The Telegraph Foto: SITA
Trojka nedokáže napraviť grécku ekonomiku, ale dokázať by to mohli samotní Gréci. Mali by sa brať príklad zo Slovenska, myslí si Ivan Mikloš a Dalibor Roháč. Ich názory zverejnil The Telegraph.
Podľa autorov to môže znieť drsne, ale Gréci by mali prestať samých seba vnímať ako obete diktátu Európskej únie a Medzinárodného menového fondom.
Autori priznávajú, že medzinárodní partneri Grécka musieť niesť svoj diel zodpovednosti za hospodársku katastrofu, avšak nie sú to veritelia, ktorí Grécku komplikujú život. Je to skôr nedostatok ekonomických reforiem a lídrov, ktorí by sa postarali o ich presadzovanie. Ako Slováci s tým máme určitú skúsenosť. Mikloš s Roháčom spomínajú ťažký priemysel v niekdajšom Československu, ktorý bol exportne orientovaný na bývalý sovietsky blok. Slovensko tak postihlo neprimeraný tlak po páde komunistického režimu. Vysoká nezamestnanosť a pokles reálnych príjmov znechutili Slovákov natoľko, že odmietali reformy českých lídrov, hoci tí boli trhovo a prozápadnejšie orientovaní než slovenskí politici v tom čase. V roku 1992, keď došlo k rozdeleniu republiky, predstavoval príjem na jedného obyvateľa na Slovensku, vyjadrený v parite kúpnej sily, iba 62 percent obyvateľa Českej republiky.
Roky, ktoré nasledovali po tom, nepatrili k tým šťastnejším. Pretrvávajúci pocit obetovania podporený nacionalizmom a autoritárstvom na jednej strane a na druhej bratríčkovanie a korupcia spojené s pomýlenou snahou o vytvorenie domácej ekonomickej elity. Autori spomínajú výrok Madeleine Albrightovej, americkej ministerky zahraničia, ktorá označila Slovensko ako "čiernu dieru v srdci Európy."
V čase parlamentných volieb v roku 1998 bolo Slovensko na pokraji finančného krachu, vylúčené z prístupových rozhovorov s EÚ. Nová vláda tvorená koalíciou pro-západnej strany, reštrukturalizácia bankového sektora a deficit verejných financií pod kontrolou, otvorili opäť prístupový proces.
Parlamentné voľby v roku 2002 otvorili ďalšie príležitosti. Na čele novej daňovej reformy stojí premiér Dzurinda, vtedy jeho kroky vnímal MMF ako príliš radikálne. Avšak, nový, jednoduchší a štíhlejšie daňový systém, spolu s ďalšími štrukturálnymi reformami, podnecoval investície a otočil Slovensko natoľko, že sa začalo používať označenie "tatranský tiger", ako najrýchlejšie rastúca ekonomika v EÚ. Aj ďalšie krajiny sa pustili touto cestou, išli nad rámec toho, čo medzinárodní experti považovali za rozumné alebo potrebné. Lotyšsko v roku 2008, namiesto toho aby devalvovalo svoju menu, ako mu to odporúčal MMF, okresalo svoje verejné výdavky, znížili platy štátnych zamestnancov o 26 percent. Ekonomika sa rýchlo odrazila k tempu rastu 5 percent v roku 2011.
Dnes sa príjem na jedného obyvateľa na Slovenska dá porovnávať s Českou republikou. Spolu s Poľskom a pobaltskými štátmi, dobiehajú svojich vyspelých západoeurópskych náprotivkov oveľa rýchlejšie ako v Slovinsku a Maďarsku, kde reformy neboli až tak presadzované. Ekonomiky ďalej na východ, ako je Ukrajina, mali ešte menej šťastia.
Gréci si namiesto reforiem vybrali SYRIZU. Koalíciu, ktorá sa zdá byť pripravená ohroziť budúcnosť krajiny len preto, aby urobilo napriek veriteľom. Odmietli nedávne reformy verejného sektora, pritom obyčajní Gréci sú tí, ktorí sú nafúknutým verejným sektorom poškodení najviac. To isté platí o nedostatočných pracovnoprávnych predpisoch, alebo katastrofálnom výbere daní. Účelom ekonomických reforiem by nemalo byť potešiť trojku, ale obnoviť pretrvávajúcu prosperitu. Reformy nemusia byť formou politickej samovraždy. V roku 2006, po ôsmich rokoch ráznych a niekedy aj bolestivých reforiem, dosiahla vedúca proreformná politická strana svoj najlepší volebný výsledok v histórii. Podobne aj mnoho radikálnych reformátorov v pobaltských štátoch dosiahli úspech v nasledujúcich voľbách. A grécky vodca, ktorý by doviedol svoju krajinu k "stredomorskému tigrovi", by celkom určite nezostal zahanbený, cituje Ivana Mikloša a Dalibora Roháča The Telegraph.
