oPeniazoch.sk, nytimes Foto: SITA
Ešte pred niekoľkými rokmi bola Európska centrálna banka považovaná za relatívne bezmocnú v porovnaní so svojím náprotivkom v Spojených štátoch. Ale ako sa snaží udržať eurozónu pohromade, stáva sa viac než FED. Dokazuje to aj nedávne stretnutie špičkových ekonómov s centrálnymi bankármi, aby sa predostreli aj tie ekonomické otázky, ktoré sa týkajú rozšírenia mandátu banky ohľadom inflácie.
Názov dvojdňového stretnutia v pobrežnom golfovom rezorte znel "Inflácia a nezamestnanosť v Európe." S mierou nezamestnanosti v eurozóne na 11,3 percentách to signalizuje isté znepokojenie medzi členmi Rady guvernérov Európskej centrálnej banky o pretrvávajúcej vysokej nezamestnanosti.
Európska centrálna banka môže vziať do úvahy nezamestnanosť a ďalšie faktory pri stanovovaní úrokových sadzieb. Ale na rozdiel od Fedu, ktorý má široký mandát v boju proti inflácii, hlavnou prioritou ECB je dosiahnutie cenovej stability, do iných záležitostí môže zasahovať len v prípade, ak to nie je v rozpore s jej hlavnou smernicou. Prezident ECB Mario Draghi sa týmto obmedzeniam vyhýba, svoje kroky argumentuje tým, že banka nedokáže zaručiť cenovú stabilitu, ak sa nezamestnanosť a ďalšie problémy, nebudú brať ako súčasť bankového systému.
Na konferencii vystúpila aj Catherine L. Mannová, hlavná ekonómka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, spolu s ďalšími ekonómami vyhlásila, že Európska centrálna banka musí prevziať väčšiu zodpovednosť, pretože eurozóna už viac nedokáže napravovať následky krízy z roku 2008.
De facto k rozšírenie mandátu Európskej centrálnej banky došlo bez príslušného právneho, alebo formálneho potvrdenia od volených predstaviteľov. Kritika padá na plecia Draghiho, ktorý vyvíja tlak na európskych politických predstaviteľov, aby sa pričinili viac o znovunakopnutie svojich ekonomík. "Kríza zmenila navždy ECB," povedal Draghi na konferencii, ktorú usporiadali v budove bývalého kláštora prestavanom na luxusný golfový rezort. "Mandát je vždy rovnaký, a to je cenová stabilita v eurozóne," povedal. "Ale nástroje sa musia zmeniť."
Všetky hlavné centrálne banky vystrieľali svoj arzenál menovej politiky vo finančnej kríze. V marci Európska centrálna banka nasledovala precedens vytvorený Fedom a začal kupovať štáttne dlhopisy v hodnote desiatok miliárd eur, čomu sa hovorí tlačenie peňazí, s cieľom zvýšiť infláciu bližšie k oficiálnym cieľom čo sú 2 percentá a stimulovať hospodárstvo eurozóny.
Michael C. Burda, profesor na School of Business and Economics na Humboldtovej univerzite v Berlíne, povedal, že nákupy by sa mohli stať trvalou črtou menovej politiky eurozóny, tak ako ako je to s politikou Fedu. Ešte pred časom to bolo riadenie úrokových sadzieb pre banky, ktoré ponúkali úvery. Ale keď banky stratili chuť požičiavať si, ako tomu bolo v eurozóne v posledných rokoch, centrálna banka mala problémy cez úrokové sadzby ovplyvniť trhy. Oficiálny program sa odvolával výhradne na Grécko, napriek tomu, že finančné problémy boli čoraz akútnejšie.
Rozšírenie právomocí Európskej centrálnej banky začalo ešte počas Draghiho predchodcu, Jean-Claudea Tricheta, ktorý tiež radil vládam, čo majú robiť. Ale čo sa týka menovej politiky, Trichet sa prikláňal skôr k scenáru zdedenom po nemeckej centrálnej banke. Bundesbanka sa zameriavala na cenovú stabilitu. "Máme len jednu ihlu v našom kompase," hovorieval často Trichet.
Bank of Japan, japonská centrálna banka, sa správa oveľa agresívnejšie po dvoch desaťročiach klesajúcich cien a slabého rastu. I ona spustila nákupy dlhopisov, na posilnenie programu vládnych výdavkov a na stimuláciu ekonomiky. Haruhiko Kuroda, guvernér Bank of Japan, povedal, že nákupy známe ako kvantitatívne uvoľňovanie, v prípade Japonska ale nešlo o vládne "niečo za niečo." Bola to jednoducho "deľba práce." Vo svojom vyhlásení sa zmienil o určitom pocite nekomfortnosti, keď sa centrálni bankári, ktorí si výsostne cenia svoju nezávislosť od politického vplyvu, boli po tejto interakcii až príliš úzko spájaní s vládami.
Činnosť Európskej centrálnej banky je rozhodujúca, ak sa má eurozóna udržať pohromade, najmä keď sa politickí lídri nedokážu dohodnúť na spoločných krokoch. Draghi čelil kritike na konferencii, aj keď opakovane žiadal od politických lídrov prísnejšie opatrenia, ktoré by zabezpečili zlepšenie výkonnosti ich ekonomík. Hoci nemal výhrady voči žiadnej konkrétnej krajine eurozóny, povedal, že predstavitelia by mali byť odvážnejší v odstraňovaní agendy, ktorá bráni podnikateľom v ich rozvoji v a komplikuje im prepúšťanie nechcených pracovníkov. Takéto opatrenia by mali byť podmienkou členstva v eurozóne, povedal.
Pre porovnanie, aj najlepší úradníci Fedu sú zdržanlivejší v poskytovaní poradenstva americkým politickým vodcom. Stanley Fischer, podpredseda Fedu, na konferencii povedal, že ak centrálni bankári radia voleným zástupcom čo majú robiť, potom získavajú pocit, že sa môžu miešať do menovej politiky. "Či môžeme hovoriť o veciach, ktoré nepatria do našej kompetencie, ale sú dôležité z hľadiska ekonomiky?" Pýtal sa Fischer počas panelovej diskusie. "Odpoveď je, môžete o tom hovoriť čas od času, ale nemôže to byť neustále vaša hlavná téma."
Ale na rozdiel od Spojených štátov, eurozóna nemá silnú ústrednú vládu a niekoľko programov, ktoré automaticky dokážu previesť peniaze na ekonomicky ohrozené krajiny, ako je napríklad Grécko. Neexistuje ani žiadne celoeurópske poistenie v nezamestnanosti. Európska komisia má obmedzenú právomoc ako prinútiť národné vlády vykonať zmeny, tvrdia ekonómovia. Takéto páky sú ale nevyhnutné, aj keď sú u voličov a silných záujmových skupín neobľúbené.
Draghi sa posťažoval, že Európska centrálna banka dokáže svoju prácu robiť len s ťažkosťami, pretože jednotlivé vlády eurozóny nerobia dosť na podporu rastu. Preto má, podľa vlastnýh slov, povinnosť o tom hovoriť."Guvernérom centrálnych bánk by malo byť úplne jasné, čo je dostatočná a čo nedostatočná politika, ktorá bráni alebo pomáha naplniť ich mandát," vyhlásil Draghi.
