oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Európska centrálna banka (ECB) zvažuje, že opustí takzvanú trojku medzinárodných veriteľov, ktorá riadi medzinárodný záchranný program pre Grécko. Podobne zmýšľa aj Medzinárodný menový fond (MMF). Napísal to dnes nemecký ekonomický denník Handelsblatt s odvolaním sa na nemenovaný nemecký zdroj.
Dôvodom, prečo ECB zvažuje odchod z trojky medzinárodných veriteľov, je obava z konfliktu záujmov po tom, čo Európska centrálna banka v januári oznámila plán nakupovať vládne dlhopisy na podporu ekonomiky eurozóny. "ECB využije túto šancu odísť," napísal podľa agentúry Reuters denník s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z nemeckej vlády.
Podľa analytikov sa nič zásadné nedeje, skôr ide o technickú záležitosť. Trojka vznikla hlavne preto, aby sa uľahčila komunikácia v prípade Grécka, pretože ostané štáty boli väčšinou vždy bezproblémové. Tento krok teda fakticky znamená len to, že každý z veriteľov bude teraz rokovať na vlastnú päsť. Niektorí z nich môžu mať pocit, že vďaka tomu sa im môže podariť odhryznúť väčší diel pre seba.
Hlavnou úlohou ECB je udržiavať kúpnu silu eura, ktoré v súčasnosti zdieľa 19 európskych štátov vrátane Grécka. Trojicu medzinárodných veriteľov tvorí ešte Európska komisia a Medzinárodný menový fond (MMF). Ich investori jazdia každé tri mesiace do Grécka overovať reformné a úsporné kroky v rámci záchranného programu, o ktorý Grécko požiadalo po tom, čo sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu.
Nová ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa ale minulý týždeň uviedla, že chce dojednať nové podmienky splácania dlhu. S inšpektormi trojky veriteľov chcú Atény rokovať o nových podmienkach, oznámil v piatok Tsipras. Z Grécka pritom pôvodne zaznelo, že Atény už inšpektorov ďalej prijímať nebudú.
Nemecký denník tiež napísal, že trojku veriteľov by rád opustil aj MMF, a to "radšej skôr ako neskôr". Jediným zostávajúcim účastníkom by tak bola komisia. Jej nový predseda Jean-Claude Juncker sa pritom domnieva, že trojka nemá svetlú budúcnosť, a uvažuje o mechanizme s väčšou demokratickou kontrolou.
Grécke akcie prudko posilňujú vďaka nádejam na dohodu ohľadom gréckeho štátneho dlhu. Index aténskej akciovej burzy ATG vykazoval okolo nárast o 4,6 percenta. Výrazný vzostup zaznamenali ceny akcií bankových spoločností. Grécky minister financií Janis Varufakis v pondelok podľa médií uviedol, že Atény teraz namiesto odpisu gréckeho dlhu navrhujú jeho premenu na dlhopisy viazané na ekonomický rast. Akciový index gréckeho bankového sektora dnes posilnil o viac ako deväť percent po tom, čo sa minulý týždeň prepadol na rekordné minimum. Smerom hore zamierili napríklad akcie spoločností National Bank of Greece, Alpha Bank a Eurobank. Nádej na dohodu ohľadom gréckeho dlhu viedli tiež k prudkému poklesu výnosov pri gréckych dlhopisoch. Výnosy desaťročných vládnych dlhopisov sa znížili o približne 1,5 % na 9,88 percenta, napísala agentúra Reuters.
