oPeniazoch.sk, Project Syndicate; CNBC Foto:SITA
Nekonvenčné politiky centrálnych bánk vrátane kvantitatívneho uvoľňovania zlyhávajú v podpore rastu ako aj inflácie s tým, ako sú fiškálne obmedzenia stále v platnosti, povedal Nouriel Roubini. Podľa Billa Grossa je dlho očakávaný program svojím rozsahom "príliš malý" a prichádza "príliš neskoro".
"Žijeme vo svete, v ktorom je príliš veľa ponuky a príliš málo dopytu." Napísal Roubini, medvedí ekonóm známy ako "Dr. Skaza", ktorý úspešne odhadol, že kríza hypotekárnych úverov povedie ku globálnej finančnej kríze. "Výsledkom je pretrvávajúci dezinflačný, alebo až deflačný tlak napriek agresívnemu monetárnemu uvoľňovaniu."
Dôvod, že všetko to uvoľňovanie neviedlo k inflácii, je, že zotavenie ekonomík po roku 2008 bolo chudokrvné kvôli bolestivému oddlžovanie po obrovskom nahromadenie verejných aj súkromných dlhov, povedal Roubini, šéf Global Economics a profesor na univerzite v New Yorku. Rad faktorov zaťažovalo snahy použiť monetárnu politiku na podporu inflácie, povedal Roubini. Firmy čelia limitovanej kúpnej sile a príliš veľa nezamestnaných bojuje o veľmi malý počet pracovných miest. Rastúca príjmová nevyváženosť redistribúcie príjmov od tých, ktorí míňajú viac k tým, ktorí šetria viac, zhoršila prepad v objeme dopytu, povedal Roubini.
Roubini tiež spomenul, že trh s nehnuteľnosťami, kde sa veľký boom prevrátil v krach, a ďalšie rastúce bubliny na iných trhoch rovnako predstavujú riziká. Navyše, slabšie ceny komodít, čiastočne vinou slabšieho výkonu Číny, podporujú defláciu. Nekonvenčný prístup k monetárnej politike sa tiež snaží predísť deflácii oslabovaním meny a zlepšovaním exportov, ale to je hra s nulovým súčtom, ktorá len ťažko exportuje defláciu a recesiu do iných ekonomík, povedal Roubini.
"Aby monetárne stimuly boli efektívne, potrebujú byť sprevádzané dočasnými fiškálnymi stimulmi, ktoré ako vieme, chýbajú vo všetkých hlavných ekonomikách. Eurozóna, Veľká Británia, USA a Japonsko, všetky tieto krajiny používajú rôzny stupeň fiškálnej konsolidácie a obmedzovania."
Roubini verí, že odporúčanie Medzinárodného Menového Fondu pre verejné investície do infraštruktúry je pôsobivé, ale kvôli politickým obmedzeniam pomerne nepravdepodobné. To je ďalšia položka do sekcie dôvodov na recepte na pokračujúci pomalý rast, sekulárnej stagnáciu, desinfláciu alebo dokonca defláciu. Obavy, že globálna ekonomika čelí sebadeštruktívnej špirále, získava kredit aj u ostatných odborníkov. "Sme starí, zadlžení a rozdielni. A ak sa toto stane, nominálny rast spomalí," povedal Ajay Kapur šéf pacifickom-ázijských stratégov Bank of America Merrill Lynch pre CNBC.
"Matematicky je to veľmi ťažké tlačiť ekonomiku dopredu, keď starí príliš neutrácajú, bohatým pomer úspor vzrástol z 20 % na 40 % a od zadlžených sa veľkej podpory nedočkáme. To je jeden z dôvodov prečo žijeme v dobe takmer neustáleho QE, čo je dôvod prečo uvidíme nízke úrokové miery poriadne dlho."
Aj Bill Gross, jedna z najväčších osobností dlhopisového sveta posledných rokov, bagatelizoval Európskou centrálnou bankou ohlásený plán nákupu aktív. Podľa jeho názoru je totiž dlho očakávaný program svojím rozsahom "príliš malý" a prichádza "príliš neskoro".
Gross síce súhlasí, že prezident Draghi nemal pri rozhodovaní o spustení faktického kvantitatívneho uvoľňovania na výber, varuje však, že nerozhodnosť pri implementácii programu bola až príliš dlhá. A práve v otáľaní vidí investor kľúčový problém pre dosiahnutie programom sledovaných cieľov.
Otázkou totiž zostáva, či kľúčoví sprostredkovatelia likvidity, banky, využijú prostriedky, ktoré do obehu pritečú cez program nákupu aktív, na úverovanie ekonomických subjektov. Práve tu má Gross značné pochybnosti. "Nemyslím si, že QE bude v Európe fungovať tak dobre ako v USA. Je tu len limitované množstvo aktív pre prípadné nákupy a vzhľadom na extrémne nízke sadzby ani nie je isté, že banky dodatočné peniaze prepožičajú reálnej ekonomike," myslí si Gross.
V takom prípade by snaha ECB rozhýbať úverový cyklus a rozprúdiť tým efektívne reálny dopyt bola pravdepodobne neúspešná. Deflačné tlaky by sa potom nemuselo podariť odvrátiť a výsledkom by mohla byť zmena v inflačných očakávaniach v ekonomike. Ich ukotvenie na nižších úrovniach by ľahko mohlo do ekonomiky vniesť faktické odkladanie spotreby a investícií (pri deflácii sa oplatí počkať na zníženie cien) a európske hospodárstvo by padlo do obdobných problémov, s ktorými v posledných dvoch dekádach bojuje napríklad japonské hospodárstvo.
