oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: SITA
Heinz-Peter Mang je posadnutý premenou ľudského odpadu na zlato. Nemecký inžinier je presvedčený, že Čína je na najlepšej ceste v tomto smere vyhrať jackpot. Informuje agentúra Bloomberg.
Rastúci podiel odpadu z toaliet je v Číne využívaný ako hnojivo alebo bioplyn. V Pekingu sa podľa odhadov denne vytvorí asi 6800 ton ľudských exkrementov. Pre znázornenie, takýmto množstvo by sa dali po okraj naplniť tri olympijské bazény.
Počas posledných desiatich rokov zahnal ekonomický vzostup Číny milióny vidieckych robotníkov do miest. Ide o najväčšiu migráciu v dejinách ľudstva. V roku 2013 počet obyvateľov miest dosiahol 731 miliónov, kým na vidieku žilo viac ako 100 miliónov ľudí. Jedným z dopadov tohto presídlenia je nedostatok vody na severe a odvedenie kanalizácie priamo do riek na juhu krajiny. To núti urbanistov ku kreativite ohľadom návrhu kanalizácie. Inžinieri ako je Mang by mali pomôcť spresniť nové modely, ktoré by výkaly dokázali premeniť na energetické zdroje, alebo na hnojivo. "Svet sa môže veľa učiť od Číny v tom, ako prestať plytvať energiou," hovorí 57 ročný Mang, ktorý teraz pracuje so študentami na ekologickom kanalizačnom projekte na University of Science and Technology v Pekingu. "Táto téma by nemala byť tabu. Opakované využitie výkalov je predsa o vede, o bezpečnom opätovnom použití. Stále viac a viac ľudí sa sťahuje do miest a to je bezprecedentná príležitosť."
Vo svete sa využívajú rôzne techniky pre nakladanie s kanalizačným odpadom. Niekde ho skládkujú, inde vypúšťajú do riek, alebo spaľujú, či zakopávajú do zeme. United Utilities Group Plc, je najväčšia britská vodárenská spoločnosť, ktorá spracúva odpadovú vodu od 1,2 milióna ľudí v Manchestri a prevádzkuje recyklačné kalové centrum. Z ľudského odpadu je napájaných 25 000 domov. Zatiaľ čo v ostatných častiach sveta už našli spôsoby, ako recyklovať odpad tohto druhu, Čína môže byť dnes bezkonkurenčná, ak využije potenciál rastu obyvateľstva veľkých miest.
Mang sa narodil do rodiny ovocinára, sady sa rozprestierali neďaleko Frankfurtu, jeho otec si privyrábal aj ako vodič kamiónu, často prepravoval hnoj a slamu. Ako dieťa ho matka často nechávala položeného na kope hnoja zabaleného v deke, aby bol vždy na mäkkom a v teplučku. Dnes si Mang myslí, že to je jeden z dôvodov, prečo nikdy nebol háklivý na výkaly. Mangov život a práca sa sústredí na Čínu, do ktorej prvýkrát prišiel v roku 1982 ako súčasť nemeckej vládnej delegácie, v tom čase ešte ako spolupracovník na bioplynovom projekte. Odpadmi bol posadnutý od začiatku. Ochota Číňanov vyskúšať rôzne spôsoby využitia odpadov ho očarila. Mang následne získal titul inžiniera životného prostredia, témou jeho diplomovej práce bolo trvalo udržateľné využívanie čistiarenských kalov. V 80. rokoch pôsobil v Afrike, kde implementoval čínsky spôsob skládkovania odpadu. V roku 1990 sa dostal na Kubu, opäť pomocou čínskych modelov navrhol hnojenie polí prasacou močovkou, aby si Kuba dokázala dopestovať krmivá na farmách po tom, čo Rusi odstavili tamojší vývoz.
V súčasnej dobe pracuje s vládnymi úradníkmi, akademikmi aj zdravotníkmi. Medzi inými iniciatívami, poskytuje technickú pomoc pre bioplynové stanice a radí pri ekonomických projektoch súvisiacich s výrobou bioplynu v krajine. Veľkú časť svojho životného diela zasvätil hygienickým postupom pri procese recyklácii. Kým Čína je ďaleko pred ostatnými rozvojovými krajinami, pokiaľ ide o systémy zberu komunálnych odpadových vôd, pri čistení a recyklácii však už na tak pokročilé nie je. "Vďaka kanalizácii obyvatelia neprichádzajú do priameho kontaktu s výkalmi," tvrdí Mang. "Ale kam sa následne tento odpad dostáva? V tomto zmysle, budeme musieť nájsť bezpečnejšie cesty likvidácie a pre opätovné použitie."
Odvtedy najľudnatejší štát sveta zdokonalil svoj model v poľnohospodárskych podnikoch. Kým pôvodne prasacie výkaly zbierali len farmy, dnes už je po krajine 40 miliónov fariem aj domácností, ktoré majú zberné nádrže pre uskladnenie živočíšneho odpadu, ktorý sa zbavuje pevných látok pomocou okysličovania. To, čo zostane je následne ako tekuté hnojivo použité na farmách. „To, o čo sa dnes pokúšame v Pekingu je priemyselnou, zväčšeninou tohto modelu,“ povedal Mang, ktorý žije v hlavnom meste desať rokov. „Len za poslednú dekádu sa populácia v meste zdvojnásobila na 21 miliónov, priemerný ročný objem spracovaných fekálií sa zvýšil o 200 až 300 ton denne,“ povedal Zhang Jiang, generálny riaditeľ Beijing Century Green Environmental Engineering & Technology Ltd. Spracovanie odpadov je podľa Zhanga oblasťou podnikania s rastúcim potenciálom.
Samozrejme, že okrem Číny aj v ostatných častiach sveta sa vyvíja úsilie na využitie energie z fekálneho kalu. V posledných rokoch Nadácia Billa a Melindy Gatesových investovala 1,5 milióna dolárov na projekt výroby bionafty z ľudského odpadu v Ghane. Investície šli aj do rodinných bioplynových zariadení alebo septikov v Thajsku a Indii.
Nedávno Mang vzal skupinu hosťujúcich výskumných pracovníkov a študentov na návštevu istého súkromného zariadenia v Pekingu. Prehliadka Sijiqing, v alebo "zeleň štyroch ročných období," začína v prízemí dvojpodlažnej budovy. Pach ľudských výkalov vo vzduchu prezrádza pravý účel budovy, asi 200 nákladných áut tu vyloží 800 ton fekálneho kalu každý deň. Svetložltá cisterna zaparkovaná vo vnútri práve odovzdáva svoj obsah cez potrubie do stroja, kde sa nerecyklovateľný materiál ako sú plastové vrecká a hodvábny papier z tekutej hmoty oddelia. Zvyšok sa separuje: pevný odpad ide do oddelenia kompostu kde sa fermentuje pri 60 °C po dobu 10 dní. Proces zabíja škodlivé baktérie a ničí zárodky parazitov nebezpečných pre ľudský organizmus. Následne sa výkaly menia na bohaté hnojivá pre stromy a zeleninu. Tekutý materiál je vedený do nádrže pre výrobu bioplynu. Len z časti Pekingu sa odpad takto recykluje, ostatné časti smerujú kal do odpadových vôd alebo priamo na skládku.
Zaostalosť pri zbere a nakladaní s ľudským odpadom je pre Čínu hnacou silou "revolúcie odpadu," kľúčovým spracovateľom predpovedajú rast aj o 200-400 percent v najbližších piatich rokoch, analytici však bližšie nešpecifikujú spracovanie odpadu z „toaletného priemyslu.“ Pre nových prisťahovalcov do miest je záchod vnímaný ako odpadkový kôš, v mise najčastejšie končí všetko od vybitých batérií po staré pokrčené noviny. "Netreba zabúdať, že Číňania často varia z čerstvých surovín, celkový mix ich výkalov nie je preto tak hutný ako v Európe," povedal Mang. "Je to veľmi vlhké, takže je potrebné veľa energie do spaľovne, to je dôvod, prečo nie je možné kopírovať európsky model," hovorí s úsmevom na tvári. Potom je tu výzva premárnených príležitostí. Mang kritizuje výmenu žiaroviek na verejných toaletách. "Ľudia musia ísť na potrebu aj v neskorých nočných hodinách, ale ak nemajú svetlo, ako môžu vidieť kam to dajú?" pýta sa s odkazom na exkrementy, ktoré sa neraz vŕšia v dopoludňajších hodinách vo verejných toaletách. "To je veľa zbytočného odpadu."
