oPeniazoch.sk, businessinsider Foto: SITA
Rovnako ako v sovietskych časoch, štátna televízia prestala uvádzať skutočnosti. V spravodajstve dominuje vojna na Ukrajine (podporovaná Amerikou), ekonomický kolaps na Ukrajine (ignorovaný Amerikou), a ruské úspechy v športe, balete a ďalších oblastiach (vyvolávajúce závisť Ameriky).
Vzhľadom k tomu, že televízia sa už nezmieňuje o ekonomike, obyčajní Rusi usilovne menia ruble na doláre, aby si stihli kúpiť niečo, čo ešte nešlo hore. V prvých dvoch týždňoch v roku, v čase keď sú Rusi na dovolenke, klesol rubeľ o 17,5 % voči americkému doláru. Inflácia je na dvojcifernom čísle. Cena ropy, hlavného exportu Ruska, skĺzla pod 50 dolárov za barel, čo prinútilo ekonómov zrevidovať svoje odhady smerom dole. Očakáva sa, že HDP sa zníži v tomto roku o 3 % až 5 %. Rating Ruska sa pohybuje neúprosne smerom k junk – prašivému.Agentúra Fitch už minulý týždeň znížila rating Ruska o stupeň na BBB-, čo je tesne nad špekulativnym pásmom.
Vláda je ale pokojná, nedáva na sebe vidieť, že jej dochádzajú stratégie. Ruský prezident Vladimir Putin v televízii zverejnil kladné výsledky z jednotlivých krajov. A to aj napriek tomu, že pokles cien ropy pod 50 dolárov za barel bude stáť štátny rozpočet, ktoré bol vypočítaný na základe 100 dolárov za barel, 3 bilióny rubľov (45 miliárd dolárov), alebo 20 % z plánovaných príjmov, ako uviedol minister financií Anton Siluanov. Ten už bol pripravený zoškrtať 10 % z rozpočtu, teraz to však môže byť ešte viac. Aj v prípade, že dôchodky a platy porastú o 5 %, dvojciferná inflácia znamená, že reálne príjmy budú klesať prvýkrát od roku 20000, kedy sa Putin dostal k moci.
Kremeľ dúfa, že samu podarí prečkať krízu tak, ako tomu bolo v roku 2008-09, kedy HDP znížil o 7,5 %. Potom vláda stimulovala dopyt zvýšením verejných výdavkov a záchranou zadlžených firiem. Teraz ale takúto možnosť nemá. Ruské rezervy sú menšie než pred štyrmi rokmi, a v najlepšom prípade môžu vydržať len rok a pol. Horšie je, že vláda stratila dôveryhodnosť.
Zvýšenie úrokových sadzieb v decembri na 17 % malo rubeľ ochrániť, ale nezafungovalo to. Rusi stratili dôveru k mene a začínajú vyberať vklady, argumentuje Natalia Orlova, hlavná ekonómka Alfa Bank.
Pád rubľa by boli ešte väčší, keby Kremeľ neprikázal vývozcom predávať v domácej mene a zároveň varoval veľké firmy pred nákupmi. Ale bez ohľadu na likviditu centrálnej banky a jej dodávky pre ruské banky, peniaze si nájdu cestu na trh v cudzej mene a tým rastie tlak na rubeľ. Akékoľvek injekcie likvidity tak môže skončiť bezúspešne, stimulácia domáceho dopytu nebude mať žiadne účinky, len sa zvýši odliv kapitálu. Jediný spôsob, ako podporiť rubeľ je obmedziť poskytovanie likvidity bankám. To by sa ale ocitli pod tlakom banky. Najväčšia ruská štátna banka Sberbank už údajne vydala varovanie, že menová kríza by mohla prerásť do "masívnej" bankovej krízy.
V situácii keď Rusko čelí odlivu kapitálu, poklesu cien ropy, nedostatočnému prístupu na zahraničné trhy a vlastným demografickým problémom je nepravdepodobné, že sa z tejto krízy rýchlo dostane. Jeho nádej, že devalvácia by podnietila nahrádzanie dovozu a naštartovala rast tak, ako to bolo po defaulte v roku 1998, je nereálne. V tom čase Rusko nahradilo základný tovar domácimi produktmi, malo na to zastarané výrobné kapacity z postsovietskej éry. To, čo ale dnes Rusko dováža sa na domácom trhu tak rýchlo zameniť nedá. Vyžadovalo by to investície, aké by len málokto bol ochotný riskovať.
Alexej Kudrin, bývalý minister financií, a Evsej Gurvič, ekonóm, argumentujú tým, že ruská ekonomika sa nedá uzdraviť monetárnymi, alebo fiškálnymi opatreniami. Dokonca aj slabé inštitucionálne postavenie vytvára sekundárny problém. V srdci Ruska sa dá sledovať oslabenie trhových síl a potlačenie hospodárskej súťaže, čo znamená, že sa už nedá hovoriť o trhovom hospodárstve.
Expanzia štátu znamená, že jeho ekonomika je ovládaná štátom alebo cez kvázi-štátne podniky, ktorých príjmy nezávisia na ich ekonomickej efektívnosti, ale na politických kontaktoch. Pokrivené stimuly, rovnako ako korupcia a nedostatok vlastníckych práv donútili najefektívnejšie spoločnosti z trhu odísť, čím sa posilnilo postavenia parazitických a zle riadených štátnych podnikov. Klesajúce ceny ropy len odhalili tieto nedostatky, ale nespôsobili ich.
Kudrin s Gurvičom vysvetľujú, že výnimočný rast Ruska v rokoch 1998 a 2008 bol v podstate dovezený. Boli to ľahko zarobené peniaze, vyvolané rastúcimi cenami ropy a lacnými úvermi. Táto zvýšená spotreba, bola uspokojená dovozom a zvýšením domácej produkcie. Vláda bola zaneprázdnená prerozdeľovaním a nie reštrukturalizáciou alebo modernizáciou ekonomiky. Súkromné firmy a Kremeľ sa rozhodol radšej pre rýchle zisky, než dlhodobé investície. Aj v roku 2009 bolo cieľom vlády skôr minimalizovať politické dôsledky finančnej krízy, než aby sa prijali kroky, aby bola ekonomika viac konkurencieschopná.
Jediná cesta von je dnes pre Rusko reštrukturalizácia hospodárstva s cieľom obnoviť úlohu trhu. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi to umožnilo prechod od rozpadnutého Sovietskeho zväzu aj zmeny v Kremli. Kudrin tvrdí, že dnes by pre takýto krok potrebovalo Rusko inú vládu. Putin nie je dostatočne presvedčivý. Dokonca aj keď prehodnocuje svoje možnosti, ekonomika naďalej klesá, bez ohľadu na to, že sa o tom v televízii nič nehovorí.
