oPeniazoch.sk, The Telegraph Foto: SITA
Kráľovstvo ale zároveň vchádza do novej nebezpečnej fázy vojny, v ktorej sa snaží o znovuzískanie dominancie nad celosvetovým trhom s ropou. Ropa je pre nich nástrojom politickej moci a vplyvu. Museli preto reagovať na vysokonákladnú ťažbu v Spojených štátoch. S 13 % globálnych ropných rezerv a najnižšími nákladmi na ťažbu sa domnievajú, že sú schopní získať trh naspäť a dlhodobo držať ceny na vyšších úrovniach.
Edmund O'Sullivan z Middle East Economic Digest tvrdí, že ich súčasná politika je jednou z najvýznamnejších aktivít Saudskej Arábie modernej doby. A táto krajina má podľa neho dosť zdrojov na to, aby svoje ciele dosiahla.
Ak bude skutočne dosiahnuté víťazstvo, vzrastie globálny vplyv Saudskej Arábie a táto krajina dokáže svoj strategický význam Spojeným štátom aj tým, že dostane na kolená Vladimíra Putina a zvýši tlak na Irán. Jej "ropný" minister Ali Naim musí mať ale dosť silné nervy na to, aby celú vec dotiahol až do konca. Vyvoláva totiž rozpory medzi krajinami združenými v tzv. Gulf Co-operation Council. Tu nájdeme Spojené arabské emiráty, Katar, Omán, Kuvajt a Bahrajn. S výnimkou poslednej menovanej krajiny sú všetky závislé na príjmoch z ropy. Tie zaisťujú prílev peňazí do štátnej kasy a tiež pokračovanie dedičných monarchií. Niektorí analytici pritom špekulujú, že Arabi ešte zvýšia svoju ťažbu o ďalší jeden milión barelov za deň. Išlo by stratégiu typu "Berlín, alebo nič", ktorá charakterizovala poslednú fázu prvej svetovej vojny.
Počas posledných desiatich rokov vysokých cien ropy nazhromaždila Saudská Arábia 750 miliárd dolárov rezerv. Tie budú teraz rýchlo klesať kvôli prepadu exportov. Napríklad princ Alwaleed bin Talal, ktorý je jedným z najväčších boháčov v regióne, novú stratégiu tvrdo kritizuje. Podľa jeho názoru môže mať pre ekonomiku tejto krajiny katastrofické následky. Ak by bol prepad cien ropy dlhodobý, čerpanie rezerv by skutočne mohlo mať negatívne dôsledky. Fundamentálny útlm dopytu po rope a zelené technológie môžu totiž spôsobiť, že Arabi svoje bohatstvo nikdy neobnovia. Pozíciu Naimiho by tiež mohol ohroziť jeho vek. Tento rok bude mať 80 rokov a ak jeho stratégie narazia na problémy, bude čeliť tlaku na odstúpenie. Jeho súčasná moc sa odvíja od podpory zo strany kráľa Abdulláha, ktorý má 91 rokov.
Na samom konci roka 2014 sa objavili správy, že kráľ bol hospitalizovaný. To by mohlo obmedziť moc ministra Naimiho. Keby kráľ zomrel, nastal by boj o moc a výsledkom by mohol byť aj prudký obrat v politike týkajúcej sa ťažby ropy. Naim ale bude v nasledujúcich troch mesiacoch v každom prípade pod silným tlakom. V krajinách OPEC sa totiž začnú plne prejavovať nízke ceny ropy. A to je len začiatok.
