oPeniazoch.sk, Financial Times Foto:SITA
Jedno vojnové príslovie hovorí, že armády musia bojovať vo vojnách, v ktorých môžu, nie v tých, v ktorých bojovať chcú. Vodcovia zo západných krajín by si toho mali byť vedomí, aj čo sa týka súčasného konfliktu s Ruskom. Kritika Vladimira Putina na poslednom zasadnutí krajín G20 v Brisbane, im mohla priniesť morálne zadosťučinenie, pre zabezpečenie mieru na Ukrajine ale mnoho nedokázala. Gestá nenahradia konkrétnu stratégiu nutnú pre vyriešenie najväčšej hrozby, ktorá Európa hrozí po rozpade Sovietskeho zväzu.
Západ postupoval správne, keď na Rusko uvalil sankcie za to, že jednostranne zmenilo hranice nezávislej krajiny. Anexia Krymu a intervencia na východnej Ukrajine viedli k obnoveniu anarchie v Európe. Podobná agresia nemôže zostať bez reakcie. Sankcie ale ruské správanie nezmenili, možno je ich efekt dokonca negatívny. Popularita Putinovej vlády sa zvýšila, zástancovia tvrdej línie v Rusku posilnili svoje pozície. Čo teraz? Je načase, aby Západ spolu s Ukrajinou Rusku ponúkol dohodu. Sankcie sú dôležitou pákou a je v záujme samotnej Ukrajiny, aby boli použité na dosiahnutie diplomatického riešenia, ktoré sa dosiahnuť dá a nie na takého riešenia, ktoré si iba želáme. Prioritou by malo byť bezpečnostné a ekonomické zotavenie Ukrajiny. Samo o sebe ide o náročnú úlohu a s nepriateľským Ruskom na hraniciach je nesplniteľná. Rusko by sa mohlo samo stiahnuť, k tomu však pravdepodobne nedôjde. Západ nie je pripravený na to, aby na Ukrajinu vyslal vlastné jednotky. Nebude jej dodávať ani ťažkú vojenskú techniku. Navyše nepomáha ani jej ekonomike, ktorá tento rok klesla približne o 7 %.
Pred konfliktom tvorili štvrtinu ukrajinských exportov vývozy do Ruska. Obchodné dohody s EÚ by tieto väzby nemali navždy prerušiť. Západ by mal tiež reagovať na Putinov záujem o diskusiu nad európskou bezpečnostnou architektúrou. Musí sa mu pripomenúť, že princíp kolektívnej obrany krajín NATO je presne tým, čo hovorí. A platí to najmä o pobaltských krajinách. Západ by ale nemal do NATO prijímať Ukrajinu. Bolo by nemúdre snažiť sa o prijatie krajiny, ktorá je vnútorne tak rozdelená ako Ukrajina.
Nie je žiadna záruka, že Putin by s podobnými návrhmi súhlasil, jeho cieľom môže byť skutočné rozdelenie Ukrajiny. Už v roku 1947 sa George F. Kennan zaoberal tým, ako obmedziť sovietske snahy o ďalšiu expanziu. Tvrdil, že požiadavky Západu musia byť presadzované tak, aby súhlasom s nimi neutrpela sovietska prestíž. Ruský prezident teraz tvrdí, že na východnej Ukrajine nie sú prítomné žiadne ruské jednotky. Malo by byť teda jednoduché zabezpečiť ich odchod aj bez straty prestíže. Ak Rusko spolupracovať nebude, nastane čas na opätovné naštudovanie Kennanových návrhov. Budeme späť vo svete napätia a snáh o obmedzenie vplyvu protivníka.
Autorom je John Thornhill.
