oPeniazoch.sk, ČT24 Foto: SITA
Kampaň ministerstva poľnohospodárstva pod heslom "Dať si rybu, nemá chybu" mala dostať domáce ryby na slovenské stoly. Kaprov síce úrad nerozdával, ale objednal kvôli tomu reklamy za milióny. Výsledky sa ukázali ako sporné.
Sladkovodné ryby, ktoré rybári na Slovensku produkujú, nám príliš nevoňajú. I keď si v priemere dožičíme asi päť kíl rybieho mäsa ročne, tento údaj zahŕňa i morské ryby. Koľko presne pripadá na miestnu sladkovodnú produkciu ministerstvo nevie. Alebo nechce zverejniť. Oznámilo len, že číslo rastie, a vyhodnotilo to ako úspech svojej kampane.
Ministerstvo dnes zadáva reklamnú kampaň do rádií, prekvapivo si ale vyberá aj tie, ktoré nemajú vysokú počúvanosť. Stojí ho to desiatky tisíc eur, ktoré z veľkej časti hradí z európskych fondov. Pred časom sa reklama objavila aj v súkromnej televízii, ktorej majiteľ má blízko k vedeniu vládnucej sociálnej demokracii.
Podozrenie, že rezort necháva zarobiť straníckym sponzorom, minister poľnohospodárstva rázne odmieta. Podľa neho má zvýšená konzumácia veľmi pozitívny dopad na slovenské rybárstvo. V odvetví pritom pracuje len 75 stotisícin percenta obyvateľov krajiny. Prevažná väčšina konzumovaných rýb sa dováža, čo platí aj pre vianočných kaprov. Slovensko totiž nemá dostatok rybníkov, a tak asi 90 percent šupináčov príde počas adventu z Česka.
Za niekoľko rokov sa spotreba rybieho mäsa na Slovensku zdvihla o 300 gramov. Môžu za tým byť napríklad aj rybie prsty, ktoré sa miestnym vodným plochám dostali najbližšie vo chvíli, keď ich okolo nich viezli zmrazené do supermarketu, informuje česká verejnoprávna televízia.
Ak by za nárastom skutočne boli sladkovodné ryby, môže ísť o českých kaprov, alebo vietnamské pangasiusy. "Aj keby za nárastom bol napríklad miestny pstruh, stálo skutočne za to minúť toľké peniaze, aby sa štatistika polepšila o 30 deka?" Pýta sa spravodajca ČT David Miřejovský. Podľa ministerstva bezpochyby áno.
Rovnako aj český projekt Ryba domáci na propagáciu toho, aby ľudia jedli viac sladkovodných rýb, sprevádzalo podľa Najvyššieho kontrolného úradu podozrivé financovanie. Projekt stál 178 miliónov českých korún a financoval sa z dotácií českého ministerstva poľnohospodárstva. NKÚ našiel chyby skoro za dva milióny korún. Peniaze išli napríklad na koleso šťastia alebo na infolinku, na ktorú nikto nevolal.
